1995... ANATHEMA vypustila „The Silent Enigma“, UMIERAJÚCA NEVESTA plakala na „The Angel And The Dark River“, miltonovský PARADISE LOST rozprával o „Draconian Times“. A kdesi v Skaličke sa pomaly formovala česká, respektíve hrdo moravská odpoveď na anglické veličiny. A bol položený základný kameň jednej z tých zaujímavejších histórií made in Czech republic...
JANTÁROVÉ MORE
Rok 1995 znamenal natočenie prvého dema „Apotheosis“, rok ďalší bol však rokom štastným a prelomovým. Kapela v zostave Zuzka Zamazalová (husle, spev), Radek Hajda (gitara), Michal Hajda (bicie), Filip Chudý (basgitara) a Petr Staněk (gitara, spev) nahrala demonahrávku „...Amber Sea“, ktorá je aj s odstupom času počúvateľná a v celej kráse ukazuje talent skupiny. Nečudo, že sa stala základom debutu (metalovo nazvaného „Iron“), ktorý uzrel svetlo sveta koncom roku 1996. Pre „Iron“ platí to, čo pre „...Amber Sea“. Napriek tomu, že doomová vlna v zahraničí svoj zenit v tej dobe pomaly prekonávala, nešlo o jedného zo zabudnutých oneskorených epigónov. Skladbám ako „Ugly Jewel“, „Last...“ či „Desolated Remain“, klasicky doomovým hymnám s výnimočným vokálom Petra Staněka a husliam Zuzky Zamazalovej ťažko niečo vytknúť. Debut ako hrom.
TIENE?
Po roku vyplnenom úspešným koncertovaním a „robením si mena“ (predskakovanie CRADLE OF FILTH či THE GATHERING – na bystrický koncert s Anneke a spol. mám len tie najlepšie referencie :-) prišla na začiatku roka „Behind The Shadows“. Z pohľadu budúcnosti je zaujímavé, že išlo o prvý release labelu Redblack, dnes jednoznačnej jednotky medzi českomoravskými metalovými vydavateľstvami (a z polovice vedenom Radkom Hajdom). „Behind The Shadows“ však upútala hlavne muzikou. Nemôžem sa vyhnúť osobnému zaujatiu – toto CD bolo kedysi jedným z mojich prvých kontaktov z českou metalovou scénou a doteraz si pamätám, ako mi vyrazilo dych. Hlavne prvá štvorica skladieb, zreteľne pestrejších ako kedykoľvek predtým (nielen vďaka príchodu Sikiho s violončelom) je ukážkou tvorivého potenciálu SSOGE, preloženého dvoma covermi z tvorby DEAD CAN DANCE, ukazujúcimi, že obzor Sajlentov sa nekončí tam, kde končí metal. Záverečný krehký bonus „I Come And Stand At Every Door“, pôvodne od THIS MORTAL COIL, je len malou čerešničkou na doske, ktorú považujem za nejlepší český doomový album. Zároveň bola prvýkrát použitá mierne folklórna štylizácia, neskôr výrazný poznávací prvok ansámblu.
Prelom tisícročí priniesol po menších zmenách zostavy (Filip von – a neskôr do MEMORIE a DISSOLVING OF PRODIGY – Kiril na pľac) „Themes“. Najkrajší artwork, ale... aj keď predošlá placka naznačovala, že SSOGE sú „za tieňmi“, nebolo to tak – a plačúca tvár na obale tak nadobudla nechcene(?) symbolický význam. Vŕzgajúca kapela nahrala síce nadpriemerný album (hlavne jeho začiatok s dynamickými „Lovin` On The Earth” a „We Shall Go“), oproti predchodcovi však išlo o slabšiu nahrávku, zrejme odhaľúcu problémy, ktoré viedli k vyhadzovu Petra Staněka a odchodu viacerých členov, paradoxne po zisku „Anděla“ v marci 2001. Skupina bola síce ozdravená, ale slabšia o výraznú skladateľskú osobnosť...
TMA
Strmá krivka úspechu smerujúca stále hore sa zasekla a tichý prúd bezbožných žalospevov sa vnoril do niekoľko rokov trvajúcej doby nerozhodnosti a neistoty. Zmeny v zostave je škoda spomínať, na konci ostal z otcov zakladateľov posledný mohykán Radek Hajda. Z príchodzích sa do súčasného „jadra“ musí zarátať Hanka Nogolová (ex-FORGOTTEN SILENCE) a nadmieru sympatická huslistka Petra Nováčková. Na poste speváka si svoje odbyl Michal Herák (ktorý sa mihol u DISSOLVING OF PRODIGY) aby začiatkom roku 2004 nie v najlepšom prepustil svoje miesto osobe počúvajúcej na meno „Hrnec“. Sampler Sparku z roku 2001 uvádza novinku „Trinity“, z albumu vtedy pripravovaného na rok 2002. Práve (až neočakávane old-school doomová) „Trinity“ sa stala symbolom peripetií Sajlentov... od jej „sparkovskej“ podoby do tej, ktorú zvečnila sedmička Hrnec, Hanele, Radúz, Siki, Novi, Dušan a Datel na aktuálnej platni „Relic Dances“, uplynuli dva roky permanentných príprav hatených práve vnútrokapelovými problémami.
TANCUJ!
Koniec roku 2004 však znamená snáď definitívny obrat k lepšiemu. Novinka „Relic Dances“ je nakoniec úspešným pokusom o organické prepojenie moravského folklóru (s ktorým SSOGE doteraz len opatrne koketovali) s doom metalom starej školy. Renomovaný „ľudovkár“ Tomáš Kočko z kapitánskeho producentského mostíka dohliadol na to, aby v Šope Stáňu Valáška uzrelo svetlo sveta vybrúsené dielo. Ide o najťažšie uchopiteľný materiál v diskografii kapely, bez hitov ako „Wizard“, „Old Women`s Dance” či „We Shall Go“, ale takisto sa jedná o najkomplexnejšie a najprepracovanejšie dielo.
Trištvrtehodinová novinka je uzavretá symbolicky práve „Trinity“ – ako oné mizerné časy začala, tak ich uzatvára, a ako sa zmenila táto skladba, tak sa zmenili jej autori. Ako dopadli „Starodávne tance“ sa dozviete v príslušnej recenzii, bez ohľadu na výsledok som však rád, že história SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY plynie ďalej.
Tančila bych, tančila,
můj milý, k muzice vezmi mě,
sukněmi zamávám, k tobě se přitočím,
při měsíčku oči zavřu, tebe políbím.
Vstával bych, vstával,
moje milá, půjdeme na pole,
trávu posečem, seno rozprostřem
a večer v sednici teplé mléko upijem.
Odešla bych, odešla,
můj milý, poběžme za hory ,
chleba si napečem, rány si obvážem
a v noci za naší vsí lože si ustelem.
Ráno vstávám, šat oblékám,
smutek temný v tváři mám.
Samotinká věnec splétám,
u křížku sedávám.
(„I Would Dance“)
