Album „Alien“ bol (takmer) dokonalý a nezameniteľný rukopis Devina Townsenda, ktorý začína pomaly trpieť na kvantitu a čoraz menšiu unikátnosť, opäť aspoň na chvíľu katapultoval späť na absolútny vrchol metalového umenia. S novinkou sa STRAPPING YOUNG LAD rozhodli prísť dosť rýchlo. Očakávania pred príchodom „The New Black“ boli veľké, pričom jeden z hlavých dôvodov bol fakt, že SYL doteraz vždy potrebovali istý čas, aby na svojom značne zúženom manévrovacom poli dokázali predviesť čosi ozaj unikátne. Informácie o nahrávaní a vydaní nového albumu len rok po triumfálnom „Alien“ teda logicky sprevádzali pochybnosti. Mr. Townsend sa s touto výzvou vysporiadal svojsky – svoje manévrovacie pole rozšíril.

Klobúk dolu. Fanúšikovia aj kritika pri „The New Black“ musia odrazu riešiť úplne iné veci, než dopredu plánovali. Nový album STRAPPING YOUNG LAD znamená odklon od tradičného štýlu superskupiny. Viac než čokoľvek iné dnes táto patrička pripomína WALTARI extrémneho metalu. Už to nie je tá stena hlukozvuku a navonok homogénny uragán, ukrývajúci nohy-podkopávajúce kompozičné detaily. Typicky townsendovské umenie stavby skladieb tu stále prežíva svoj vrchol, nový album však akoby absorboval Devinove „mäkšie“ inšpirácie zo sólových projektov. Priblížil sa chytľavému rock’n’rollu, ktorý starú tvorbu SYL pripomína už len zvukom a nenapodobiteľným klepopisom Gene Hoglana. „The New Black“ navyše vykazuje obrovský zmysel pre iróniu a sarkazmus v podobe, akú sme zažili snáď len na (z neskoršieho kontextu) nevyprofilovanom debute. Ledaže... Nie, skladbu „Far Beyond Metal“ Townsend NEMOHOL myslieť vážne!!!

V ukážkovej alienkompozícii „Skeksis“ ste to museli hľadať, napriek tomu, ako jasné a „ušislyšné“ vám to neskôr pripadalo. Dnes sú townsendovské drobnosti oveľa popisnejšie a zreteľnejšie. Trúbky a píšťalky v „Antiproduct“, či vyslovene dychovková „Monument“ sú fantastické, no otázne je, či vás (na rozdiel od „Skeksis“) budú baviť aj na desiaty-dvadsiaty posluch. A to je zároveň aj hlavná diagnóza albumu „The New Black“. Podobne ako WALTARI je totiž na prvý kontakt neuveriteľne chytľavý, neskôr však môže pôsobiť banálnejšie. Nenechajte sa pomýliť, novinka STRAPPING YOUNG LAD si svoje miesto v diskografii nájde. Po vrcholnom „Alien“ mi ale odpustíte, ak ku „podarená“ pridám ešte „mierne rýchlokvasená“, či „zbytočne kompromisná“.   

V móde sa istý čas zaužívala glosa „Hnedá je nová čierna“. Nová čierna STRAPPING YOUNG LAD nie je priekopníkom ani vizionárom, ako by sa odvážnym titulom chcela deklarovať. Presne naopak. Pútavým spôsobom glosuje všetky tie tony muziky, ktoré Devin Townsend už kedysi vypustil na zemský povrch. Ak vám sólová tvár šialeného Kanaďana nesedí a zaľúbili ste si iba SYL, budete sklamaní. Zbytok bude pravdepodobne „iba“ spokojný. A všetci sa budeme tešiť na chvíľu, keď sa moloch poriadne nadýchne a do sveta vypustí čosi ozaj vražedné - tak, ako bolo doteraz príjemným pravidlom.