Tak a máme za sebou vydarený vstup do slovenskej festivalovej sezóny. Topvar Rock Fest nám utešene rastie pred očami a jeho tohtoročná mutácia v mnohom predčila očakávania, ktoré už minulé leto pri úspechu fantastických SOULFLY nabrali mamutie rozmery. Veľká škoda absencie túžobne očakávaných hlavných hviezd KORN a tiež tradičného vyvádzania zlého počasia. Nebyť týchto dvoch „maličkostí“, Zelená Voda roku 2006 by bola z môjho pohľadu takmer bezchybná.
Piatkové skoré popoludnie sa nieslo v znamení slnkom zaliateho príjemného areálu pri Novom Meste nad Váhom. V porovnaní s minulým rokom podstatne pribudlo stánkov s občerstvením, potešili mobilní „roznášači“ piva, šokoval obrovský B stage. Veľmi dobrý celkový dojem z festivalu nepokazili ani úvodné kapely, ktoré som mal možnosť zhliadnuť – na „áčku“ to rozpálil Palo Chodelka a jeho LIQUID BOOGIE ROLL. Chodelka nemusí nikoho presviedčať o svojich inštrumentálnych schopnostiach. Na Slovensku je absolútnou gitarovou špičkou, nemenej kvalitného má v kapele aj basgitaristu. Ostatní páni sa snažili, aby udržali vysoký štandard svojich dvoch spoluhráčov – výborný a miestami až prekvapujúco tvrdý progresívny metal sa jednoducho páčil. „Béčko“ otvorili béčkové HORKÝŽE SLÍŽE, ktoré vystupujú pod názvom DKP. Jednoduchý punk s veselými textami neurazil. SLOVENSKÁ KLOBÁSA sa po dvanástich rokoch vracia na pódia. Návrat je to vskutku šokujúci – táto kapela je stále absolútnym stelesnením všetkého, čo si len dokážete predstaviť pod pojmom „agro“. Hlboká textová sonda do duše vidieckeho človeka, neuveriteľné hráčske výkony muzikantov s neskutočným vzhľadom. Túto pokleslú zábavovú kapelu nám môžu závidieť aj v Česku, kam sa hrabe FLUSSOR! Ťažko sa mi odchádzalo pri hlavné pódium, keď som tam však zazrel gitaristu, ktorý trhá (trhal?) struny aj v súčasnosti najúspešnejšej maďarskej kapele EKTOMORF, bolo rozhodnuté. CADAVARES patrili k najväčším prekvapeniam festivalu. Riadne živelný mix SOULFLY a MACHINE HEAD s dvomi bubeníkmi, z ktorých jeden sa z väčšej časti venuje perkusiám, výborný výkon nenápadne pôsobiaceho speváka, energické poskakovanie po pódiu – zhrnuté a podčiarknuté, vydarená hojivá náplasť pre všetkých, ktorých neopustili spomienky na vyvádzanie Maxa Cavaleru a jeho bandy.
Topvar Rock Fest síce získaval u návštevníka plusové body za dokonalé organizačné zabezpečenie, no z pohľadu dramaturgie sa veľmi ľahko dali nájsť riadne veľké kvalitatívne medzery. Vďaka LIQUID BOOGIE ROLL a CADAVERES celkom slušne rozbehnutý deň spoľahlivo zabíja QUEENMANIA. Podobní revivaloví umelci zrejme nevadia na firemných akciách, kde sa stratia medzi chlebíčkami a kaviárom, na hudobných festivaloch však spôsobujú bruchabôľ každému poslucháčovi s akým-takým vkusom. DESMOD majú obrovský úspech, aj napriek mizernému novému albumu. Je však na ňom hitovka „V dolinách“ od normalizačnej superstar Karola Duchoňa a tá dostane do kolien každého správneho Slováka – je úplne jedno, že sa medzitým prehnala prietrž mračien a všade okolo je špina a blato. Kvôli nepriaznivému počasiu napokon nevystúpili SUPPORT LESBIENS (všetko zlé je na niečo dobré) a tak zhruba dve hodiny po Kulyho precítených slovách „V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány, majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek“ vybieha na hlavné pódium malý a riadne zlostný anglický Napoleon Dani Filth, aby spustil očakávanú úvodnú ódu na pozlátenú vagínu.
CRADLE OF FILTH podali presvedčivý výkon, v mnohých ohľadoch kvalitnejší ako na minuloročnej Metalmanii v Zlíne. Playlist v podstate kopíroval ten spred roka, nechýbali pecky typu „The Forest Whispers My Name“, „Nymphetamine“, „From The Cradle To Enslave“, „Her Ghost In The Fog“ či „Born In The Burial Gown“. CRADLE OF FILTH nevynechali návštevu sídla Alžbety Báthoryovej v Čachticiach, pozreli si zrúcaninu hradu i múzeum – Dani sa tým nezabudol pochváliť, keď skladbu „Cruelty Brought Thee Orchids“ venoval práve „jej eminencii“. Bolo zábavné sledovať okolostojacich ľudí, pre ktorých boli CRADLE OF FILTH podľa všetkého prvou skúsenosťou s extrémnou formou metalovej hudby. Škriekajúci Dani spôsoboval od úžasu otvorené ústa a nechápavé pohľady. Veľmi príjemný zážitok!
Nasledovalo ďalšie nekonečné čakanie v zablatenom areáli. V prípade ALICE IN CHAINS však rozhodne stálo za to. Nový spevák William DuVall vyzerá ako tretí člen THE MARS VOLTA, pre mnohých starých fanúšikov seattleskej legendy je možno až príliš odviazaný, komunikatívny a bezprostredný. Jeho hlasový fond je však viac ako postačujúci. Klasické zdvojené vokály s Jerrym Cantrellom zneli lahodne, nezabudnuteľným sa stal pohľad na šantiaceho Mika Ineza – ALICE IN CHAINS jednoducho museli potešiť každého, kto sa čo len obšuchol o ich bohaté hudobné dedičstvo. „Sludge Factory“ a „Again“ hneď na úvod, ďalej napríklad „Man In The Box“, „Them Bones“, „Rain When I Die“, „Down In A Hole“ či „Rooster“ a na záver „Angry Chair“, „Would“ a „No Excuses“. Bolo to magické.
Na festivaloch mám rád pekné slnečné počasie a kvalitnú hudbu. Ak nemám aspoň jedno z toho, „prchám“. Sobotňajšie ráno bolo hnusné, pohľad na program taktiež veľa radosti nepriniesol. DRUŽINA, P.S., CLICHÉ, CLOU, KRYŠTOF... na béčku tiež žiadna sláva. Kvôli SKIN a jej takmer polnočnej show trpieť nebudem, predstava suchého, čistého domova a sledovania dvoch kvalitných štvrťfinálových zápasov majstrovstiev sveta vo futbale je až príliš lákavá. Cesta do Nitry trvala necelú hodinu.
Nedeľný program sa v mojom prípade spájal predovšetkým s druhým pódiom, tzv. Óčko Stage. Začali to všetko vynikajúci SNOVONNE, najmä speváčka si vybrala veľmi silnú hodinku - chytľavý gothic rock (metal?) bol pre mnohých fanúšikov jedným z najpríjemnejších objavov celého festivalu. Sklamali nudní THE BRIDGE – po roku som v ich výraze nazachytil žiadny posun, skôr naopak. Prekvapila slabá odozva dívákov pri sete pomerne vychytených LAVAGANCE. K hlavnému pódiu som sa tak dostal až okolo ôsmej, keď tam podareným spôsobom evokovali atmosféru britských festivalov výborní MAXIMO PARK. Presvedčiví, živelní, no na druhej strane skromní a šokovaní zo skvelej odozvy publika. Inteligentná rocková muzika. Jeden z vrcholov tohtoročnej Zelenej Vody. Rýchly návrat na béčko a vychutnanie si obrovskej energie sálajúcej z mnohočlenného zoskupenia DUBIOZA KOLEKTIV. Partia z Bosny a Hercegoviny to rozbalila naozaj parádne, jej ťažko zaraditeľná produkcia (tvrdý rock, rap, world music,...) musela strhnúť každého. Dokonalá festivalová atmosféra.
Každá poriadna slovenská svadba sa musí končiť hadením sa pripitých telesných schránok vyrevujúcich ukrutný mix hudobných zločincov SARAGOSSA BAND, čo už by to bol za rockový festival, aby si na ňom Slovač nezabékala „Denně vožralej, denně vožralej, mám velikej pupek, smrdím a jsem špinavej...“. KABÁTom nič nepokazíš, myslia si zrejme organizátori Topvar Rock Festu a podľa všetkého majú pravdu. Pepa Vojtek a spol. mali opäť raz obrovský úspech. Za kultúrou treba znovu utekať na Óčko Stage. Uwe Schmidt a jeho SENOR COCONUT sú pre mňa fantastickou bodkou za celým festivalom. Fanúšik KRAFTWERKU vo svojom hudobnom diele dokonalým spôsobom spája elektronický „germánsky“ chlad s horúcimi latinskoamerickými rytmami. Čačača ako základné východisko pri spracovaní takých hitov ako „Smoke On The Water“ alebo „Riders On The Storm“ – niečo také sa proste nedá nemilovať!
Jednotka za perfektne zorganizovaný festival v príjemnom prostredí, trojka za dramaturgiu. Výsledná dvoječka znamená kvalitné podujatie, ktoré pomaly ale isto nadobúda kontúry európskej úrovne. Už teraz sa teším na Topvar Rock Fest 2007!
Foto: www.topvarrockfest.sk (MAXIMO PARK), Thorn (ostatné)
