MY DYING BRIDE - A Line Of Deathless Kings

MY DYING BRIDE - A Line Of Deathless Kings

MY DYING BRIDE - A Line Of Deathless Kings

MY DYING BRIDE - A Line Of Deathless Kings

Keď dvaja robia to isté, nemusia spraviť to isté. Keď vlani v auguste zo svojšického amfiteátru duneli tóny starých skladieb MY DYING BRIDE, zrejme som nebol jediný, koho premkla nostalgia za doommetalovými kráľmi a ich starou ságou zakončenou nesmrteľným a dokonale nadčasovým Anjelom a temnoriekou. Návraty ku koreňom, hrabanie sa v stuchnutej hrobárskej zemine časov bývalých, väčšinou končí neslávne. Ak niečo robí „starú“ éru slávnou, býva to jej neopakovateľnosť. Nuž a potom existujú ešte výnimky.

Línia nesmrteľných kráľov nie je a nebude žiadnym memoriálom. Obal, promo fotky a čudujsasvete aj hudbu „nových“ MY DYING BRIDE ako keby niekto vytiahol z polovice minulej dekády. Nenájdete tu absolútne nič, čo by evokovalo čokoľvek moderné. Už od začiatku vás však jej mrazivá ťaživosť oblapí veľmi zvláštnym spôsobom. „A Line Of Deathless Kings“ nie je návrat do minulosti. Je to minulosť, ktorá ako keby nikdy neskončila. „To Remain Tombless“ – smrť, ktorá nenašla zotavenie v žiadnej hrobke. Spôsob podania dávno zabudnutých postupov, ktorý nenecháva priestor na spomínanie ani porovnávanie. Zlovestné riffy a pálčivá atmosféra, ktorá sa okamžite zažiera do údov, Aaronov unikátny čistý hlas a moje zježené chlpy. Doom metal, ktorý nielenže odmieta paletu farieb modernej doby – zo starej šedej namiešava unikátne a nepočuté momenty. Hudba, ktorá sa tragikomicky vysmieva moderným oprašovačom zašlej slávy – záhrada machom obrastených sôch namiesto múzea voskových figurín.

MY DYING BRIDEDramatickosť, s akou MY DYING BRIDE postavali svoje skladby je aspoň malým zábleskom racionality v návale emócií, ktorým nie a nie sa vyhnúť. Siahodlhé kompozície nie sú účelom – ak to máme nastavené aspoň trochu podobne, tie päť až deväťminútovky vám uplynú úplne iným spôsobom, než ako tradičné minúty. Moloch ťahavých gitarových riffov zčistajasna zakryje klenba mohutných klávesov. Akustické intermezzá zbozšťujúce minimalizmus a najčastejšia kombinácia nálad, keď sa ťažkopádne archaické doommetalové motívy, priehľadne napáchnuté Britániou rozlejú v riavu košatých emócii, preplnených síce banálnou epickosťou, no uveriteľných a dôveryhodných v každej jednej sekunde. Nuž, pochybnosti by možno aj boli namieste, čo však s racionalitou, ktorá vypína, akonáhle sa rozoznie ďalšia skladba?

Album možno rozdeliť na charizmatické úvodné a záverečné skladby a kompozične komplikovanejší prepracovaný stred, ktorý uspokojí „hľadačov“. Cez mŕtvolnú stuchlinu tu sem tam presiaknu všetky zásadné vplyvy, ktoré sa kedy na Angličanoch odrazili. Vrcholov je tu plno, azda najväčší však prichádza v predposlednej „Deeper Down“, ktorá aspoň mňa osobne nechala zízať s otvorenou hubou, najmä vďaka neuveriteľne chytľavej kombinácii zvláštnej tóniny Aaronových vokálov so zlovestným doomovým podkladom. Všetko, čo som kedy na MY DYING BRIDE miloval je tu. Plus tony nepočutého, prekvapivého.

Krásny dôkaz toho, aké subjektívne môže byť vnímanie hudby. Hľadáte neustále čosi nové, nepočuté, podmanivé a charizmatické, s tvarom dokonale pasujúcim do zízajúcej diery hudobného hladu vo vnútri, a ono sa to zrazu zjaví v desať rokov starej forme. MY DYING BRIDE ma albumom „A Line Of Deathless Kings“ trafili presne do čierneho, krásne vystihli môj osobný „dopyt“. Každému želám takýto a podobný zážitok.

 122

V-dur

Verdikt

Krásny dôkaz toho, aké subjektívne môže byť vnímanie hudby. Hľadáte neustále čosi nové, nepočuté, podmanivé a charizmatické, s tvarom dokonale pasujúcim do zízajúcej diery hudobného hladu vo vnútri, a ono sa to zrazu zjaví v desať rokov starej forme.

Hodnocení

Autor
9,5 / 10
Redakce
6,8 / 10
Čtenáři
8,2 / 10

Další informace

Stopáž: 61:02

www.mydyingbride.org

Sestava

Skladby

  1. To Remain Tombless
  2. L'Amour Detruit
  3. I Cannot Be Loved
  4. And I Walk With Them
  5. Thy Raven Wings
  6. Love's Intolerable Pain
  7. One Of Beauty's Daughters
  8. Deeper Down
  9. The Blood, The Wine, The Roses

Diskografie

Feel The Misery (2015)
A Map Of All Our Failures (2012)
The Barghest O' Whitby (2011)
Evinta (2011)
Excerpts From Evinta (EP) (2011)
Bring Me Victory (EP) (2009)
For Lies I Sire (2009)
A Line Of Deathless Kings (2006)
Songs of Darkness, Words of Light (2004)
The Voice Of The Wretched (Live) (2002)
The Dreadful Hours (2001)
Meisterwerk 2 (Best of) (2001)
Meisterwerk 1 (Best of) (2000)
The Light At The End Of The World (1999)
34,788% ...Complete (1998)
Like Gods Of The Sun (1996)
Trinity (1996)
The Angel And The Dark River (1995)
I Am The Bloody Earth (1994)
Turn Loose The Swans (1993)
The Thrash Of Naked Limbs (1992)
As The Flower Withers (1992)
Symphonaire Infernus Et Sphera Empyrium (1991)
Towards The Sinister (1990)

Jiné pohledy

8,5 / 10
MY DYING BRIDE vsadili na gitary, Aaronov čistý spev, ráznosť a temný odtieň namiesto prehnaného utápania sa v smútku, no a ja som spokojný.
Arrow | 9. října 2006

 

6,5 / 10
MY DYING BRIDE již nějakou dobu vykrádají sami sebe, přičemž na nejnovější nahrávce jdou v tomto až do extrému. Oproti předchozí desce (kterou považuji za to nejhorší, co kdy z MDB vylezlo) si kapela sice celkem polepšila a mně tak lehce napravila chuť, jenomže...když ony ty chuťové pohárky jsou již značně otupělé přísunem stále stejných, naprosto očekávatelných skladeb. V tomto případě se nedá hovořit o špatném albu (na to, že se jedná o kompilát momentů, které známe s předchozích let), ale jsem si naprosto jist, že "A Line Of Deathless Kings" si poslechnu už jen výjimečně.
Deadmann | 8. října 2006

 

9,5 / 10
To máme ale krásnu jeseň! A to rozhodne aj vďaka tomuto úžasnému soundtracku k nej. MY DYING BRIDE sa mi takto veľmi páčili naposledy pred desiatimi rokmi v období albumov "The Angel..." a "Like Gods...". Čo skladba, to perla. Dva kúsky v závere sú absolútnym výbuchom toho najdokonalejšieho doom metalu - Aaronov hlas snáď nikdy neznel tak fantasticky ako v "Deeper Down". Ako zvykne hovoriť kolega V-dur, dôrazne odporúčam!
Rudi | 8. října 2006

 

7 / 10
„Darkness comes right on time“ rezignovaně pěje Aaron Stainthorpe v úvodní a mimochodem opravdu překrásné skladbě „To Remain Tombless“. A já mu musím dát zapravdu. Ač mě novinka doom metalových klasiků neoslovila tak jako se to kdysi podařilo „The Angel And The Dark River“ nebo (z těch novodobějších) „The Light At The End Of The World“, zařazuji ji v diskografii MY DYING BRIDE na jeden z těch vyšších výkonnostních stupénků. Pravda, Britové sice nepřinášejí mnoho nových motivů, nálad ani pocitů, přesto jejich melancholické tryzny stále rezonují velkou silou. „A Line Of Deathless Kings“ navíc vychází v té správné roční době, v nehostinných časech podzimních, které si podobně laděnou hudební kulisu přímo žádají.
Reaper | 1. října 2006

 

6,5 / 10
Po predchádzajúcom kŕči sa chladní britskí romantici MY DYING BRIDE pokúšajú o reparát. Kapela, ktorá svojim rukopisom a lyrikou významne poznačila tvár doom metalu v deväťdesiatych rokoch v priebehu rokov postupne začala strácať svoju úroveň a potenciál. Základným zlomom bol odchod dvojice kľúčových členov (pred nimi opúšťa kapelu aj dlhoročný bubeník Rick), huslistu a klávesáka Martina Povella do CRADLE OF FILTH pred nahrávaním a najmä gitaristu Calvina z osobných dôvodov po dokončení vrcholného počinu „34,788%...Complete“ zachytávajúceho kapelu v tej najlepšej forme a najodvážnejšej podobe. Tu niekde sa všetko začalo lámať, zvyšná trojica pôvodných členov sa rozhodla pokračovať a nasledovali dva vydarené albumy, vrátane tolerovateľného návratu ku koreňom. Všetko však už bolo iné - kým Martina dokázal zastúpiť John Maudlin, absenciu Calvina a tým pádom aj prázdno po jeho jedinečne dopĺňajúcej sa hre s Andrewom, nezaplnilo ani angažovanie druhého gitaristu na „Dreadful Hours“. „Songs Of Darkness, Words Of Light“ znamenal až prílišné hrabanie sa v minulosti a podľa toho aj dopadol.

Nový album, viac než na niektorú z klasík nadväzuje na motívy z „Light At The End Of The World“, s tým rozdielom, že Aaron po rokoch takmer výlučne spieva. Jeho hlas naďalej zostáva jedným z nestarnúcich poznávacích znamení kapely a hoci jeho utrápenosti už dlhší čas chýba autentickosť, na novinke možno stále nájsť hneď niekoľko nádherných momentov i doposiaľ nepočutých polôh. Len ťažko možno vyzdvihnúť konkrétne skladby, nakoľko v každej je približne rovnaký podiel vydarených momentov i obohratých a vyslovene nudných do nekonečna naťahovaných pasáží. To je vlastne jedným z hlavných problémov „A Line Of Deathless Kings“, kde celkový dojem kazí až príliš zbytočnej vaty. Pritom práve MDB v minulosti dokázali aj na veľkých plochách chytiť za srdce. Kapela, ktorá pomáhala vymaniť štýl z pravidiel určených kapelami typu CANDLEMASS alebo CATHEDRAL, sa pred pár rokmi ocitla v zajatí vlastného pieskoviska. Až na výnimky síce z dnešného pohľadu už tradične chápaný doom metal uviazol na mŕtvom bode vlastných axiómov a póz, jeho srdce, v podobe nálad smútku, samoty, beznádeje ale aj nevýslovnej krásy, už dlhšie bije skôr u nejednej post rockovej formácie, navyše v sympatickej civilnej forme bez ošúchanej symboliky havranov, čiernej farby a slovných tvarov typu „thy“.
Radicalcut | 1. října 2006

 

6,5 / 10
Jsou chvíle, kdy mi hudba MDB rozezní struny duše, ale jsou chvíle, kdy mi připomíná rozvrkaný kolovrátek, který kdysi zpíval tak, až kámen plakal. Tvorba zádumčivých Britů mi připomíná slábnoucí ozvěnu a "A Line Of Deathless King" není albem o nic slabším než dvě předchozí, jen prostě v mém kousku lesa slábne a slábne výsledný dojem. S povděkem kvituji návrat melodického zpěvu i trochu členitější stavbu skladeb, na druhou stranu už jen těžko hledám chuť a sílu se nad lůžkem umírající nevěsty sklánět a ronit slzy. Aaron a spol. obcházejí s křížkem po funuse a ač neprodukují vyslovené blafy a slabá alba, alespoň já už ztrácím motivaci dále jejich alba pozorně poslouchat. Do minulého jsem pronikl, zalíbilo se mi, přesto jsem si ho doopravdy nezamiloval a zapomněl naň. Raději se vracím k těm kvalitnějším z minulosti, které jsou skutečným zvukem a ne pouze ozvěnou.
Marigold | 26. září 2006

 

6 / 10
MY DYING BRIDE sú dnes presne tam, kde sú premianti spomedzi ich epigónov, povedzme NOVEMBERS DOOM. Ak si pri vyslovení mena týchto Američanov spomeniem na skvelý album "The Knowing", pri zmienke o Mojej (Aaronovej?) umierajúcej neveste my na myseľ vyskočí celý "The Angel And The Dark River", niečo z "Turn Loose The Swans", "Like Gods Of The Sun", ale i zopár fragmentov z "The Dreadful Hours" a "Light At The End Of The World". Jasný dôkaz o nenapodobiteľnosti pána Stainthorpa a jeho družiny a o tom, že svoje miesto v histórii nedostala zadarmo.

"Bottom line" je v tom, že na "A Line Of Deathless Kings", rovnako ako na jeho predchodcovi nie je takmer nič naviac. Žiadny háčik, žiadna temná hymna, pod ktorá prikryje uplakané oči citlivých duší. Je to len kvalitné, ale obyčajné remeslo. A to dnes ovládajú mnohí.
Thorn | 26. září 2006

 

4 / 10
Nejnudnější deska MY DYING BRIDE. A to jsem se domníval, že poslední dva (až tři) opusy v tomto ohledu již nelze překonat. Aaronovy plačtivé deklamace o nesnesitelné těžkosti bytí pronášené do pětivteřinového dozvuku po hrábnutí do strun už dávno nefungují. Na čekání na těch pár zajímavých momentů a několik podařených vokálních linek nemám čas ani chuť.
Srovnávat tuto desku s jakýmkoliv z vrcholných počinů MY DYING BRIDE je rouháním. Tím okamžikem, kdy to s těmito Brity začalo jít z kopce, je odchod Martina Powella a jeho houslí (o důležitosti houslí pro metalovou tvorbu podrobně pojednal již kolega Louža, tudíž se nebudeme opakovat). Následovalo vydání labutí písně v podobě „34,788% ...Complete“ a pozvolné a vytrvalé opouštění vydobytých pozic, které, jak slyším, stále pokračuje.
Shnoff | 19. září 2006