Najprv som bol prekvapený, že táto formácia ešte existuje, veď od vydania „Secrets Of The Sun“ prešli plné štyri roky, počas ktorých o DYSANCHELY nebolo nič počuť. Druhé prekvapenie ma čakalo po vložení CD do mechaniky, vyvalil sa na mňa podstatne lepší zvuk ako z už vyššie spomínaného, pritom pokrok nie je počuť len po stránke zvukovej, chlapi pokročili aj hudobne a ich dnešná tvár sa mi pozdáva oveľa viac. A aká tá tvár z môjho pohľadu je? DYSANCHELY vypustili všetky doomové a gotické vplyvy, ktoré tvorili súčasť ich tvorby v minulosti a vrhli sa na melodický death metal švédskeho razenia. Ich produkcia síce nevyčnieva z davu iných podobne zameraných kapiel, no zároveň nerobí hanbu a smelo ju možno porovnávať aj s produktom slávnejších kolegov. Miestami je cítiť dosť značný vplyv dávno neexistujúcich AT THE GATES, čo ma teší, pretože AT THE GATES a ich „Slaughter Of The Soul“ považujem za absolútny vrchol tohto štýlu. Okrem tejto svetlejšej stránky trpí „Nausea“ aj nedostatkami, ktoré tento štýl v dnešnej dobe už nadobro sprevádzajú, tými sú istá obohranosť a nie príliš veľká originalita. Tieto pramenia nie z toho, že by DYSANCHELY niekoho schválne kopírovali, ale skôr tým, že v tomto žánri už vlastne všetko bolo povedané (zahrané) a jeho mantinely sú príliš úzke. Neveľmi komplikované štýlové postupy sú vyvážené zdravou agresivitou, nenudiacimi melódiami a výborným vokálom. Braňo sa za roky vypracoval a už nepotrebuje výpomoc od rôznych hostí ako v minulosti, dokáže svojím spevom zaujať a zaplniť celú dĺžku nosiča. Napriek všetkým vyššie vymenovaným nedostatkom považujem album „Nausea“ za nadpriemernú nahrávku aj v kontexte svetovej tvorby, samozrejme že v rámci štýlu. Rozdiel medzi staršou a novou tvorbou skupiny je jasne počuteľný na konci aktuálnej novinky, ktorý zapĺňajú bonusové skladby z rokov 2000 a 2002. Tieto nebudem hodnotiť, pretože ich beriem len ako zaujímavosť a pridanú hodnotu pre fanúšikov skupiny. DYSANCHELY okrem štýlu a zvuku vymenili aj vydavateľa, rovnako ako aj WAYD prešli od momentálne upadajúceho Metal Age k Hiraxovmu Hrom records, čo je v prípade oboch skupín jednoznačným plusom.