Ak sa na slovenskej scéne niekto stane fenoménom ešte predtým, než mu vyjde plnohodnotný debutový album, väčšinou to páchne rýchlokvaseným bulvárom. U LAVAGANCE to bolo trochu inak. Hudobníci s dlhoročnými skúsenosťami (ten link na recenziu TESTIMONY napravo tam nie je náhodou) okolo seba síce vytvorili nefalšovaný hype, tentokrát za ním boli aj konkrétne výsledky: producentská práca a výpomoc popredným slovenským kapelám a EP „Back To Attraction“, ktoré v nezávislých kruhoch spôsobilo malú búrku. Dlhoočakávaný album „Orthodox Experience“ status kapely potvrdzuje a našťastie aj zopár vecí uvádza na pravú mieru. Pokiaľ to bolo predtým o tušenom talente a hype, dnes z toho máme talent potvrdený a hype pretavený na oprávnené uznanie (hoci kapela ani tentokrát nepodcenila silu marketingu a sprístupnením albumu zadarmo na internet sa sama sebe postarala o titulky v takmer všetkých podstatných médiách).
„Orthodox Experience“ je stále tak trochu hudba, ktorá zaujímavým zvukom, producentskými kudrlinkami, sebavedomím a dokonalou image aspoň spočiatku krúti zadkom napasovaným do tesných gatí. Ako sa neskôr ukáže, kompletní a dlhohrajúci LAVAGANCE nie sú iba o bombastickej extrovertnej hudbe. Sem tam sa mihne čosi typicky slovenské, drvivá väčšina je však produkcia, ktorá nekopíruje nič, čo v zahraničí momentálne letí a zároveň je radikálne neslovenská. K tomuto zisteniu príde poslucháč v momente, kedy sa v skladbe „Small Town Melody“ ozve prvýkrát, po takmer polhodine počúvania, slovenčina. Ten krátky úryvok textu zapôsobí, ako kebyže ste práve zbadali v Trainspottingu mihnúť sa Michala Dočolomanského. Na rozdiel od ostatných popredných slovenských indie kapiel, LAVAGANCE nerozvíjajú ursinyovsky bigbítovú školu, tak podobnú súčasnej britskej gitarovej vlne. Do svojej hudby zakomponovávajú elektroniku. Opäť nie však v štýle nu-rave, ktorý sa v súčasnosti derie na povrch – alebo tak aspoň tvrdia „mienkotvorné“ médiá – ale skôr vo veľmi retro-páchnucom, zasnene éterickom šate, s rytmickými podmazmi značne ovplyvnenými RADIOHEAD. Výsledná koláž vám pripomína všetko možné, často sa neviete rozhodnúť, či pôsobí gýčovo alebo originálne, no niekde pri temene hlavy zaregistrujete pocit, že výsledný pocit toho celého je zmiešaný dobrým smerom.
Rakovického spev zapríčiní to, že LAVAGANCE spoznáte okamžite v záplave čohokoľvek – hoci je prevažne jednoducho rovnaký a určite existujú ľudia, ktorým bude po čase liezť na nervy. Ako mnoho stavebných prvkov albumu, aj tento má svoje jednoznačné pozitíva. Vokálna stránka albumu ostatné slovenské pokusy sebavedomím strčí do vrecka. Kým u väčšiny tuzemských kapiel máte pocit, že vám spevák tak nejako opatrne niečo naznačuje a necháva otvorené zadné dvierka s nápisom „ak mi neveríš, tak ja to zase až tak vážne nemyslím, hlavne, že je pohoda“, LAVAGANCE pôsobia suverénne a ich odkaz, akokoľvek uveriteľný či neuveriteľný, minimálne prejde ušami. Zamrzí len nepochopiteľné preplácanie zvláštnym efektom, s ktorým spevák akoby spieval spod kanálového poklopu. Opakuje sa príliš často („I Like This Temper“) a keďže som počul spevy nahraté v štúdiu LAVAGANCE a viem, že nejde o z núdze cnosť, zaujímalo by ma prečo.
„Orthodox Experience“ je album, ktorý doporučíte známemu z cudziny na návšteve Slovenska a nebudete musieť nič vysvetľovať. Krajina halušiek a valašiek, ktorá mala odveky s kolektívnym vkusom seriózny problém, našla v LAVAGANCE konečne kvalitný export, ktorý má vopred jasné hudobné ciele a neznie ako nič podobné, čo by doteraz v podtatranskej kotline vzniklo. Všetko, čo som doteraz u slovenských kapiel kritizoval, tu neplatí. S vyššie postavenou latkou však prichádza aj konštatovanie, že hoci teoreticky to majú Rakovický a spol. zvládnuté perfektne, na zásadný album, aký sa na Slovensku ešte nezrodil, budú potrebovať svoje remeslo zmáknuť tak dokonale, aby ho vypľuli ľahko a intuitívne a bolo to na ňom počuť. Ingredience, s ktorými varia, sú presne o tom.
