Vzostupná kvalita hudby s podpisom Jeffa „Wresta“ Whiteheada je mierne zatienená jeho osobnými problémami (špekulovalo sa dokonca o pokuse o samovraždu a závislosti od heroínu) a doslova „neundergroundovými“ ťahanicami medzi labelmi Battle Kommand Records a Moribund Cult, ktoré – zrejme bohužiaľ – zatiaľ vyhral druhý menovaný.
A tak miesto avizovaného splitu s NACHTMYSTIUM (ich polovica vyšla ako EP „Worldfall“), albumu LURKER OF CHALICE a po štyroch rokoch ďalšej radovky LEVIATHAN vychádza len tá posledná menovaná – pri Wrestovej (nad)produkcii však ide viac o zachytenie jedného momentu v čase, než o ucelený konceptuálny album. Ťažko prekvapí, že na „Massive Conspiracy Against All Life“ nachádzame momenty, ktoré pripomenú LURKER OF CHALICE (dokonca v nosných „Merging With Sword, Onto Them“ a „Noisome Ash Crown“, ale použitím spojenia „perverse calculus“, ktoré malo byť názvom dvojky tohoto projektu, v texte úvodnej skladby) i tie, ktoré predlžujú líniu nastolenú predošlými počinmi, vydanými pod hlavičkou LEVIATHAN. Obzvlášť doležitým sa ukazuje byť split so SAPTHURAN; práve na tejto nahrávke Wrest opustil umelé „V-Pads“ a sadol si za normálnu biciu súpravu – na recenzovanej nahrávke sú bicie jednou z najsilnejších devíz, ženúcou chladný čierny kov vpred.
Na rozdiel od v mnohom podobného Malefica z XASTHUR je Wrest talentom v pravom „hudobnom“ slova zmysle. Navyše: jeho svojský maliarsky štýl už tradične zdobí obal, ktorého booklet obsahuje (na žánrové pomery netypicky) texty, ktoré sú viac, než zhlukom triviálnych slov a fráz: „Srdce z kameňa a náhrdelník z rán/Ponáram ten vzorec do mojich žíl/Môj hlas tak vzdialený od môjho hlasu/Moja ruka tak vzdialená od mojej ruky/Hlas anjela z palca mojej ruky/Šepká tie hrozné slová zvrhlostí.“
Skladby na „masívnej konšpirácii proti všetkému živému“ majú ďaleko k burzumovsko/xasthurovskej monotónnosti, „plné“ nástrojové obsadenie a hutný, kompaktný zvuk sú živnou pôdou pre komplikované štruktúry z nich vyrastajúce. Farebnú paletu postupov ohraničujú už spomenutá ambientnosť LURKER OF CHALICE na jednej strane a až európsky znejúce blackové furioso na strane druhej. Dôležité je, že Wrest si je vo všetkých polohách istý a ani striktný „one-man“ prístup nespôsobil krívanie na žiadnu dôležitú končatinu – v tomto ohľade má LEVIATHAN súpera snáď len v rovnako jednočlennej formácii HERESI, ktorej však chýba Wrestova predstavivosť a kreativita.
Aj napriek formálnej žánrovej čistote hudba LEVIATHAN neskĺzava do klišé a teatrálnosti. Dominantným pocitom z celej nahrávky je odťažitosť, osamelosť a istá melanchólia. Ani chladné a zdanlivo neosobné výrazové prostriedky však neprekryli fakt, že ide o veľmi intímnu a „ľudskú“ dosku. Okolnostiam vzniku naprieč sa Wrest zmohol na mimoriadne vyrovnaný album, ktorý na stopáži čosi vyše hodiny posúva klasický blackmetal o kúsok ďalej – správnym smerom.
