Namiesto tradičného úvodu zacitujem z SMS správy, ktorú som obdržal od môjho brata: „CHIMAIRA nám nejako zmelodičnela a sprogresívnela...“ Na recenziu to, pochopiteľne, nestačí, ale pokojne považujme pointu za prezradenú. CHIMAIRA a LAMB OF GOD u mňa patria k absolútnej špičke novej vlny amerického metalu, čo potvrdzuje aj šiesty štúdiový album prvých menovaných. Výhrad k nemu však nebude málo.
Ako prvé si trénované oko všimne do základov „prekopanú“ zostavu. Jadro zostalo (našťastie) nedotknuté: k trojici Hunter, Arnold a DeVries sa pridali gitarista DAATH Emil Werstler (basgitara), spevák DAATH Sean Zatorsky (klávesy) a bubeník BLEED THE SKY menom Austin D’Amond. Osoby a obsadenie sú ozrejmené, zaujímavým je najmä fakt, že ani jeden z novopríchodzích členov CHIMAIRA sa na aktuálnej nahrávke nepodieľal. V štúdiu sa za bicie posadil producent Ben Schigel, zvyšok inštrumentálne pokryla vyššie spomínaná trojica.
Toľko k faktografickým údajom, sústreďme sa na rozbor hudobného obsahu. Rovnomenná „The Age Of Hell“ – mohutný nástup v podobe tejto skladby by mohol poslucháča zmiasť, že sa od čias „The Infection“ veľa nezmenilo. O opaku ho presvedčí hneď nasledujúca „Clockwork“, ktorej dominuje neurotický rytmus a nezvyčajná saxofónová pasáž v jej strede. Vzhľadom na tvorbu kapely progresívny kúsok. Skladby „Losing My Mind“, „Time Is Running Out“ a v podstate i klipová „Year Of The Snake“ nesú všetky poznávacie znaky CHIMAIRA s tým rozdielom, že sú akosi viac rokenrolovo „groovy“. Ubudlo zlovestnosti, priestor dostali výrazné melódie. Strhujúca „Beyond The Grave“ so zdvojeným vokálom a hosťujúci malý veľký muž Phil Bozeman v „Born In Blood“ predstavujú pre mňa vrchol celého albumu. Práve nezameniteľný hlas mocných WHITECHAPEL dodal druhej kompozícii tie správne „gule“.
Nechápte ma zle, avšak zbytočnému intermezzu „Stoma“ chýba čo i len štipka napätia – pre porovnanie odporúčam „Abeo“ z prvého albumu. „Powerless“ je vydarená skladba v typickom pomalšom tempe, no pri ťažobe takej „The Disappearing Sun“ pôsobí skôr mľandravo. Singel „Trigger Finger“ a „Scapegoat“ (s krásnym akustickým záverom) sú viac-menej priemerné kompozície, ktoré vhodne doplnili celok, vodu však príliš nemútia. Porovnávaniu sa nevyhnem ani pri záverečnej inštrumentálke „Samsara“ (i vám prišli na um PARKWAY DRIVE?). Mladšia sestra veľkolepej „The Heart Of It All“ jednoducho nudí.
Použijúc prirovnanie k veličine METALLICA, CHIMAIRA nahrala svoj „Load“. Po triumviráte „Chimaira“ – „Resurrection“ – „The Infection“ sa zoskupenie z Clevelandu zákonite vydalo odlišnou cestou. „The Age Of Hell“ je výborný album, hoci za trojicou spomínaných o poznanie zaostáva. V neľahkej pozícii a oklieštenej zostave pripravila kapela pre svojich priaznivcov kvalitnú metalovú porciu, ktorej sila možno dozreje časom.