„Génový inžinier/už má plán hotový/ako zhotoví/mozog plechový“, takto akosi si to z veľmi dávnych čias pamätám a je to úplne mimo, pretože o Bez ladu a skladu to dnes naozaj nebude. ARTIFICIAL BRAIN ako svoje sídlo uvádzajú Valley Stream, New York, a natrafil som na nich pri hľadaní nejakých obskúrnych deathmetalových záležitostí na Youtube.
Minule tu boli spomenutí v recenzii na aktuálny album REVOCATION, nie náhodou či mimo misu, pretože s touto technickou thrash/deathmetalovou skupinou ich spája osoba gitaristu a sprievodného vokalistu Dana Gargiula. ARTIFICIAL BRAIN sú v podstate jeho domovinou, hrá tu od roku 2009, kedy AB vznikli. A spolu s ostatnými spoluhráčmi, ktorí s výnimkou druhého gitaristu Jona Locastra vokálne podporujú frontmana Willa, sa na dlhohrajúcom debute venuje mimoriadne zaujímavému death metalu.
Pozornosť by mali zbystriť priaznivci technicky podaného kovu smrti, ale nie toho klasického, akademicky vypulírovaného a štúdiovo vymaznaného. AB vydávajú u Profound Lore, čo znamená, že klasický tech/death má smolu a musí prenechať miesto ponurým krkolomným disharmóniám, disonanciám a nie celkom pozemským náladám. A zároveň je tu prítomná hrubozrnnosť, temnota a mnoho v podstate priamočiareho surového hrania v rýchlych a razantných tempách.
Hlavný vokalista Will bol kedysi aktívny v BIOLICH. Toto meno vám veľa hovoriť nemusí, v zásade celý čas ich existencie prebehol v hlbokom undergrounde. Bol to ale spolok „uctievačov“ fínskych DEMILICH, ktorí by pamätníkom scény 90. rokov niečo hovoriť mali. Išlo o technický, brutálny a výrazne „psycho“ death metal s originálnymi, vysoko extrémnymi kloktavými vokálmi a abstraktnými, tajomnými textovými témami. Ich jediný album „Nespithe“ z roku 1993 je unikátnym kusom, ktorému sa hudobne približuje máločo, možno tvorba newyorských sci-fi brutalistov ANDROMORPHUS REXALIA.
A do istej miery sa s odrazom tvorby DEMILICH stretávame aj u ARTIFICIAL BRAIN. Napríklad v niektorých „kloktajúcich“ polohách celkovo v hĺbke usadeného, brutálneho, často ťahavého vokálu, a takisto v nejednej harmonickej štruktúre gitarových riffov a tajomnej či „vesmírnej“ atmosfére, vychádzajúcej z textového kontextu „umelého mozgu“. Popritom sa AB hudobne blížia napríklad spolkom ako PORTAL, aj keď v trochu „ľudskejšej“ forme a s väčšou toleranciou melodických partov, a k menej posekaným ULCERATE z obdobia „The Destroyers Of All“.
Pravdepodobne by si tu mali prísť na svoje aj fanúšikovia GORGUTS, v tom prípade ma ale „žiaci“ bavia oveľa viac než „učitelia“ na svojej „tibetskej“ novinke. V každom prípade môžem „Labyrinth Constellation“ odporučiť ako vydarenú a originálnu syntézu ponurej deathmetalovej surovosti s občas naozaj besniacimi momentmi, techniky a atmosféry.
