Floridskí BRUTALITY boli aj napriek takým deathmetalovým klenotom a míľnikom ako „Screams Of Anguish, „When The Sky Turns Black“ a „In Mourning“ skupinou, ktorej tak trochu chýbalo šťastie, čosi ako BROKEN HOPE v 90. rokoch – nedostali to, čo si zaslúžili, napriek faktu, že hudobne urobili všetko pre to, aby sa stali pojmom. Tieto nahrávky ani po 20 a viac rokoch neznejú zastarano alebo „staroškolsky“, fungujú ako dokonalé príklady death metalu v jeho čistej, kryštalickej forme. Tak či tak mali vždy zapálených fanúšikov, ktorí ich počúvali vyše dve dekády a nemohli sa dočkať výsledku najnovšej, v skutočnosti tretej inkarnácie.
Od roku 2012 sú BRUTALITY opäť medzi nami, v zostave s Jeffom Acressom (basgitara, vokály), Jayom Fernandezom (gitary), Scottom Reigelom (vokály), a všetci traja tu sú prinajmenšom od „Screams...“, a s Rustonom Grossem za bicími, ktorý nahradil pôvodného bubeníka Jima Cokera. Prvou nahrávkou po reunione bolo EP „Ruins Of Humans“, na ktorom bol Jim a ako druhý gitarista aj Don Gates. Potom prebehli vyššie spomenuté zmeny v obsadení, ale EP bolo dosť sľubným náznakom toho, čo môže prísť nabudúce, keďže v týchto dvoch skladbách (titulná je dosť dlhá, takmer „deathmetalový epos“) bola esencia starých zlatých čias viac – menej späť, hoci s istými pochybnosťami o Jimových bubeníckych schopnostiach do budúcnosti. Tie nakoniec vyriešilo jeho nahradenie a od 22. januára 2016 tu máme nový album BRUTALITY po takmer 20 rokoch („In Mourning“ vyšiel 2. augusta 1996).
Aj keď je na CD osem skladieb, „Nové zmŕtvychvstanie“ prichádza len v siedmich dejstvách, keďže tu máme aj cover, bez ktorého by album ako taký bol dosť krátky. Na druhej strane, je to pravdepodobne lepší nápad než nanovo nahrať veci z EP alebo ešte trochu počkať, to je dnes na takrečeno premnoženej deathmetalovej scéne celkom riziko. Aj tak je tento materiál príliš dobrý na to, aby bol ignorovaný, obzvlášť ak vás baví americký death metal v duchu najlepšej tradície, ktorý zároveň znie sviežo a vyspelo. Pretože tu máme všetko, čo na tejto bande máme radi, a „legenda“ svojho ducha oživila na maximum. V prvom rade je tu výborná atmosféra, temná, dramatická, s ťažobou otrávených mrakov nad apokalypsou bičovanou Zemou. Vyjadruje ju ťažké znenie, typické pre deathmetalovú scénu 90. rokov, plné potemneného priestoru a bez nejakých rušiacich plastových pachutí.
BRUTALITY sú zvukovou búrkou v najlepšom floridskom duchu, kde všetko od gitár cez vokály a basgitaru až po prácu bicích znie na úrovni. Pokiaľ ide o hudbu, znie death metal plný variabilných temp, od náklepov po veľmi náladové pasáže, BRUTALITY hrajú mix tradičného, brutálneho i atmosférického kovu smrti, posilnený vynikajúcimi gitarovými harmóniami a sólami „nie z tohto sveta“, vďaka ktorým bola kapela vždy cenená. Skladby sú veľmi pestré a dobre zložené, ak ste vyrastali na death metale zo „Zlatého veku“, vaša spokojnosť je zaručená. Scott má stále úžasné hrdlo, jeho vokály sú dostatočne hlboké – hlbšie než kedysi –, silné a zrozumiteľné, je deathmetalovým vokalistom, schopným zafarbiť svoj hlas hnevom, agresivitou, temnotou a hocičím iným, čo potrebuje akákoľvek nálada v hociktorej pasáži skladby.
Ďalšou „pridanou hodnotou“ je prítomnosť mnohých polo-inštrumentálnych úsekov, postavených na silných melódiách, a to všetko dokopy dáva veľmi dobrý album aj bez prevzatej skladby. Tu však máme „Shores In Flames“ od BATHORY a osobne si myslím, že Quorthon by bol potešený a možno prekvapený, ako dobre môže túto veľmi epickú a „do kosti vikingskú“ skladbu zahrať a pochopiť americká deathmetalová skupina. Hudobne to celkovo fakt nie je žiadne „vráťte sa do hrobu“, nech BRUTALITY chuť do „boja“ vydrží čo najdlhšie.
