Brazílska deathmetalová scéna je natoľko obrovská, že nezriedka viac – menej náhodou narážate na skupiny, o ktorých ste donedávna asi ani nechyrovali, pritom neraz existujú skoro dve dekády a hrajú skutočne dobre. Typickým príkladom sú aktuálne SANGRENA z Ampara v štáte Såo Paulo. Na scéne sú od roku 1998, vydali dve demá, splitko, singel, v roku 2009 debutový album, a nebyť toho, že ten druhý im po ôsmich rokoch od prvého vyšiel u Darzamadicus Records, odkiaľ tu a tam niečo dobré dostanem, asi by som sa k nim cez zástupy ďalších kapiel nedostal.
Bola by to celkom škoda, „Hunter“ je kvalitný kúsok, zaujímavý aj textovým konceptom. Ten čerpá z knihy brazílskeho novinára a spisovateľa Klestera Cavalcantiho „O nome da morte“. Knihu som nečítal, inak ako po portugalsky asi ani nevyšla (ale bude aj sfilmovaná), texty áno, chcel som vedieť, či som ich pochopil správne, ale to už musel pomôcť prekladač, o knihe informácie v angličtine nie sú. Ako som však predpokladal, ide o príbeh nájomného zabijaka, navyše príbeh skutočný.
Autor sa domákol, že v divokejších končinách Brazílie žije chlapík, ktorý sa niekoľko desiatok rokov zaoberal zabíjaním za peniaze. Vyučil ho v tom jeho strýko, tuším policajt, ktorý zákony viac – menej v prospech poškodených bral trochu rozšafnejšie a likvidoval páchateľov, na ktorých spravodlivosť nemala čas alebo chuť. Či k tomu bral aj iné zákazky, ťažko povedať, dosť na tom, že hrdina knihy za 35 rokov zabil okolo päťsto ľudí. Predpokladám, že názov inštrumentálky „492“ je počet obetí, o ktorých si zabijak robil evidenciu. Kniha vznikla na základe telefonických rozhovorov, po rokoch sa však Cavalcanti s tajomným mužom stretol, navštívil ho ako spokojného bohabojného otca rodiny, aj také príbehy píše život.
Drsnej téme popisovania toho, čo sa deje v hlave človeka s takýmto delikátnym zamestnaním, zodpovedá rovnako drsná hudba. Na prvé počutie možno prekvapí čistý, stredový, skôr thrashmetalový zvuk, ktorý vyznenie hudby možno trochu odľahčuje alebo rozjasňuje, nakoniec však v jeho ostrých kontúrach nájdete dostatočnú dávku dôraznej dramatickosti. Po hudobnej stránke sa pohybujeme v čistokrvnom death metale klasického strihu, odkazujúcom hlavne na deväťdesiate roky. Dá sa aj povedať, že vďaka takejto profesionálnej, vycizelovanej produkcii časom vyniknú rôzne zaujímavé finesy a atmosféry, ktoré „Hunter“ ponúka. Pri prvých vypočutiach totiž môžete mať pocit, že je to hlavne svižná rezačka, nie je to však celkom tak.
HUNTER určite nezaprú brazílsky pôvod a náklonnosť k tamojšiemu klepačkovému kovu smrti tak, ako ho na amerických vzoroch, a paradoxne aj s odkazom na najsurovejší, besný európsky thrash, sformovali napríklad KRISIUN (ich vzorec MORBID ANGEL-DEICIDE-KREATOR, to celé zúrivo, bol v 90. rokoch jasný). „Traja bratia“ sú však v porovnaní so SANGRENA vyššia tonáž a zničujúci rúhavý víchor. Recenzovaná štvorica má v rýchlych paľbách a vďaka ostrejšiemu zvuku blízko skôr k prvej etape tvorby REBAELLIUN, skrátka naklepaný svižný a energický death metal, ostrý ako švih mačetou. Takisto brazílske je vokálne podanie, hrubší, revaný a zrozumiteľný hlas smrtky ako spred dvadsať a viac rokov.
Po hudobnej stránke sa tu toho však deje viac. Upútajú prepracované pomalšie pasáže, ktoré veľmi úspešne bránia tomu, aby skladby týchto Brazílčanov upadli do stereotypu. Popri odsekávaných, úderných riffoch vynikne aj veľa harmónií a viaceré kompozície – najviac asi piata „Tracker“ – sú vybudované na silných melódiách. Konkrétne v spomenutej päťke som rozmýšľal, odkiaľ fúka vietor inšpirácie, miestami mi to znie až ako DFEPRESY z ich klasických nahrávok, po čase v tom však nachádzam hlavne HYPOCRISY spred vyše dvadsiatich rokov. Na škodu to určite nie je, aj to z tohto albumu robí výborný, viacdimenzionálny kus veľmi autentického, dnes už asi skôr staroškolského death metalu.
