Dočerta, zdá sa to ako prednedávnom, čo sme v obľúbenom, pre verejnosť desivom podniku počúvali demo „Godmaggots. Lenže bolo to v 1. polovici 90. rokov. A nitrianski ABORTION sa odvtedy stali príbehom, ktorý trvá už tridsiaty druhý rok. Človek by nemal byť takýto starý, a ak už je, nemal by na to myslieť, toto už sa musí vytesňovať. Lepra ako zakladateľ a jediný pôvodný člen sa tým zaoberá len tak primerane a tak minulého roku do bohatej diskografie svojho „duchovného dieťaťa“ zapísal aj ôsmy dlhohrajúci album, ktorý ukazuje čokoľvek, len nie kapelu chradnúcu vo vysokom veku.

ABORTION sú času i nečasu odolávajúcim pilierom slovenského grindu a na novinke tento žáner uchopili vskutku od podlahy. Dvadsaťjeden skladieb za necelých dvadsaťštyri minút, to je tempo, akému sa aj Charles-Henri Sanson s posádkou revolučnej parížskej gilotíny len priblížili. To znamená v priemere skladba za minútu a niečo, ale len teoreticky, keďže záverečnou vecou je už tradične sludge/grindové bahno s revom a vrčaním zúrivého zvera, ktorý tentokrát chce byť zabitý v nedeľu. To je hneď tri a pol minúty fuč a tak sa inde treba vyjadriť fakt stručne, „Diery“ vykopete za necelú polminútu a takýchto kúskov, ktoré sa nedostali k ani minútovej hranici, je tu viac. (Ale takto pod minútu nakladali aj ultrazúriví Švédi ARSEDESTROYER a ako dobre bolo.)

Recept je prostý, osvedčený a funguje vynikajúco: 2/3 grindu a v poslednej tretine pol na pol crust a punk. Ten je namiešaný tak, že punkový podtón má takmer celý album. Náklepov je dosť a Miro Raučina je navyše bubeník, ktorý tu patrí medzi niekoľkých najlepších, takže sa aj vo vyslovene krátkych a „k veci“ skladbách s tempami, prechodmi a nápadmi vyhrá tak, že bicie sú zaujímavé a ich prepracovanosť na druhej strane neničí ostrý punkový švih, typický pre kapelu. Gitary sú po novom dve, poznať to bude skôr naživo pri zahustení gitarového zvuku. Tu hrajú v podstate jednoduché, staroškolské grind/crustové riffy, metal sa tu hľadať ani neoplatí, ale takto to úplne stačí, album je chytľavý. Kúskom naozaj brutálneho a zároveň skočného grindu je „False Friends“.

Aj vďaka tomu, že ABORTION každú skladbu dokážu oživiť tak vydarenými harmóniami, ako aj „tancami“ a nie sú skúpi ani na celkom výrazné melódie, medzi ktorými vedie „nasumovská“ (alebo všeobecne švédska, SPLITTER alebo SAYYADINA sa tiež vedeli rozšupnúť) v skladbe „Správny výraz“. Pochopiteľne nemôže chýbať rinčiaca Leprova basa, ktorá tuším miestami zahrmí aj cez efekt. A ak si nitriansku extrémnu pamätihodnosť pamätáte ako „tú grindovicu so srandovnými intrami“, tak to už dlhšiu dobu je inak a na tomto novom albume napríklad nie je ani jedno. Ak si ich však pamätáte ako tú bandu, v ktorej vokalista ručí, huláka a reve a bez obrúska nakladá na všetko a každého, tak ste doma.

Od splitka s ČAD spred takmer deviatich rokov ABORTION rozšírili rady domácich umelcov s textovými posolstvami v slovenčine. Tu naozaj nejde o žiadnu vysokú poéziu, kadejaké obrazy, inotaje, metafory. Naopak. Texty sú väčšinou veľmi jednoduché, často v leveli „surovo na hulváta“, heslovité, väčšinou sa všetko odohráva v dvoch až desiatich riadkoch. Ich spoločným menovateľom je pocit „to už nie je možné, s akými kokotármi tu človek musí žiť, akúkoľvek situáciu len ešte viac domrdajú a nespratne pyskujú“. Svoje nafasujú aj také choroby ako cirkev, fanatizmus, tupá nenávisť, vojny, chľast či spoločnosť ako taká.

V podstate rovno do ksichtu, niečo ako „debilovi nevysvetľuj, nemá to cenu, pošli ho presne tam, kam patrí, on to síce nepochopí, ale tebe sa na chvíľu uľaví“. Texty punkovej „Prince Hoax“ alebo nakladačky „Tvoja vina“ s „nemôžem za to, že máš zlý život/nemôžem za to, že ti nestojí kokot/nemôžem za to, že ti každý klame/ nemôžem za to, že každý na teba sere“ sa do múzea kultivovaného vyjadrovania asi nedostanú, ale na adresu tých, čo na ne produkujú námety, sa ani neoplatí krasorečniť. Či sa niekto urazí, to bolo autorovi odjakživa jedno, gáganie trafených husí je niekedy vlastne jedinou odmenou. Nabudúce by som odporučil postrážiť si slovenčinu, nejaké čiarky navyše, ypsilony tam, kde nemali čo hľadať a podobne, to naozaj nemusí byť. Detto preklady do angličtiny, lebo k aspoň slušným im ešte čo-to chýba. Inak spokojnosť.