Roland Grapow sa nezmazateľne zapísal do hudobnej histórie ako ten, čo nahradil Kai Hansena. Medzičasom sa stali tekvičky aj preňho minulosťou, avšak nie takou, za ktorou by striktne zatvoril dvere. Potvrdzuje to nakoniec aj album novej kapely MASTERPLAN, kde sa v menšej či väčšej miere odkaz HELLOWEEN predsa len objavuje. Práve vďaka koncertu MASTERPLAN som po čase opäť siahla po Rolandovej sólovej prvotine z roku 1997.
HELLOWEEN si v tom období dopriali malú tvorivú pauzu, čo Roland s Andi Derisom využili na realizáciu svojich sólo projektov. Roland sa nikdy netajil svojim vzťahom ku klasickej hudbe a ani tým, že k jeho obľúbeným gitaristom patrí aj Yngwie Malmsteen. Keď k tomu prirátame ešte Markusa Grosskopfa s Ulim Kuschom, ktorí sa postarali o rytmiku, získame približnú predstavu o tom, ako „The Four Seasons Of Life“ asi vyzerá. Úvodné prelúdium sa nesie v duchu Vivaldiho, čím vzniká v súvislosti s názvom albumu paralela so Štyrmi ročnými obdobiami. Roland je až na pár výnimiek výhradným autorom hudby a textov. Akurát s dvomi klasickými kompozíciami mu pomohol klávesák Ferdy Doernberg z ROGH SILK. Pod číslom sedem sa ukrýva skladba „Searching For Solutions“ z pera Uli Kuscha, takže sa môžete tešiť na typickú helloweenovku s hosťujúcim Ralfom Scheepersom. Rolandov spev je asi najväčším kameňom úrazu. Chvíľu mi trvalo, kým som si na jeho vokál zvykla, ale teraz si neviem predstaviť, že by skladby naspieval niekto iný. Koniec koncov ide o Rolandovu sólovku a vokály naspieval tak, ako ich cítil. I keď tie výšky mu nie vždy sedia... Skoro by som zabudla na ďalšieho hosťa Axel Rudi Pella, ktorý nahral druhé sólo v šlapavej speedovke s klasickými prvkami s názvom „The Winner“.
Hlavnú úlohu na „The Four Seasons Of Life“ zohráva Rolandova emotívna hra na gitaru. Bicie s basou akoby vytvárali nepriestrelnú stenu a zároveň oporu pre nádhernú melodickú gitaru. Tá najviac vyniká v stredno tempových záležitostiach („Show Me The Way“, „Strange Friend“), kde si možno vychutnať zreteľne všetky šesťstrunové vyhrávky. Samozrejme nesmiem vynechať krásnu baladickú inštrumentálku s tajuplným názvom „Dedicated To...?“. Stačí len zatvoriť oči, ponoriť sa do nádherných gitarových vodopádov a nechať sa unášať výrazným ústredným motívom... Päťka „I Remember“ v sebe skrýva až nečakané hitové ambície. Príčinou toho je vynikajúca melodická linka, ktorú Roland použil ešte v záverečnej „Finale De Souvenir“. Najprogresívnejší kúsok, najmä čo sa týka sekaných bicích a klávesových aranžmánov, predstavuje titulná „The Four Seasons Of Life“. Majestátny úvod doplnený o zvuky sitary predznamenáva, že pôjde o epickú a tým aj o najprepracovanejšiu skladbu z celého albumu.
Roland svojou sólovkou určite zaujal a predovšetkým trochu vystúpil z helloweenovského tieňa. Na druhej strane však ničím neprekvapil. Svoje tromfy totiž priam kaleidoskopicky predviedol až o dva roky neskôr...
