Tieň povstal a odniekiaľ sa vynorila nová hudobná formácia, ktorej jadro tvoria dve osoby Allen B. Konstanz a Ulf Theodor Schwadorf...To druhé meno by mohlo byť povedomejšie v súvislosti s pochovanými emóciami EMPYRIUM. Už štylizácia vzhľadu do retro horor štýlu prelomu 19-tého až 20-teho storočia vzbudila u mňa záujem a očakávania.
Výpravný hlboký hlas starca doprevádzaný temným klavírom uvádza do deja albumu. Úvod je naďalej vystupňovaný ženskými vokálmi, prvými údermi gitár bicích a nezbytným smiechom... Hradba gitár, temné klávesy, svižná rytmika, hlboký čistý vokál, jednoduché melódie povedú nocou živých mŕtvol. Dômyselne zakomponované party osamotených bicích, basgitary, či akustiky a spevným refrénom s doplnkom ženského vokálu, vytvárajú silné dojmy. Slušný kovový rozbeh pokračuje v podobe „Wolfmoon“, ktorá je ďalšou vynikajúcou skladbou, rytmicky pomalšou a opäť namiešanou z ingrediencíí, ktorými ovplývala úvodná (z albumu moja temer najobľúbenejšia). Temné klávesy, hlboké melodické vokály, nezbytná chvíľami gotická atmosféra, popritom však dostatok údernosti podporenej masívnym zvukom. Takúto vysokú úroveň si album drží v celej svojej dĺžke. Aj keď prísady na jeho stavbu sú veľmi jednoduché až primitívne, poskladané je to pútavo a plne slúžiac zámeru s akým bol nahraný. Jednotiacim elementom zostáva stála hororová atmosféra, s ktorou to ale duo Konstanza a Schwardorfa vôbec nepreháňa, ale užíva ju rozumne, kombinuje s ľahšími časťami a hrubou tvrdosťou.
Všetky skladby ovplývajú zaujímavými momentami, či už hitová „The Grand Devilry“ , melancholická „Metropolis“ , s nádychom symfonickosti a opernými vokálmi „The Deathship Symphony, alebo najmrazivejší kúsok v podobe príbehu o „Elizabeth Dane“ večne upierajúcej svoj zrak do temných hlbín mora v rozkladajúcom sa vraku... Ako som už spomínal, čo sa inštrumentácie týka tak THE VISION BLEAK nevytvorili žiadne technické dielo, gitary balansujú v rockových až typicky deathových riffoch na hranici primitívnosti, ale v kombinácii s ostatnými nástrojmi, klávesami, samplami klasických nástrojov, hutnosťou a veľmi dôležitým citom pre melódiu vytvárajú slušný a zaujímavý celok, ktorý (snáď) neomrzí a pritiahne k sebe hneď na prvé počutie.
Verdikt? Myslím, že nikto nemusí smútiť za rozpadlým EMPYRIUM, pretože toto zoskupenie predstavuje nemenej kvalitný celok a ukazuje ako sa má robiť úderná a atmosférická hudba na podklade hororových tém.
