Hneď úvodom musím potencionálnych čitateľov týchto riadkov upozorniť, že tento počin nepochybne známych francúzov nie je ich radovým albumom. Práve naopak jedná sa o špeciálnu raritu v podobe znovu vydania ich prvých dvoch dem ( „Garden Of Delight“ a „Nihil Negativum“). Náhravka vyšla v limitovanom počte 999 kusov a každé CD je podpísané členmi zoskupenia. A dosť reklamných kecov.
Keďže úvod jemne ozrejmil pôvod nahrávky, tak nikoho by nemalo až tak prekvapiť peklo, ktoré sa na ňho vyvalí po intre. Peklo a hnus...nie však až v tak dobrom slova zmysle ako sa u ANOREXIE môže zdať. Zvuk je dostatočne strašný a neprehľadný, k tomu deathový rev. Je to riadny kanál, reprezentujúci počiatky dnes kapely na úrovni. Zabudnite tak na nejakú rýchlosť a zbesilosť známu zo súčasnej tvorby...všetky tracky balansujú na hrane spomínaného deathu s malou štipkou blacku, s hnusným(dekadentným?) zvukom, nepresnosťami v hre, utopenej produkcii a tak ďalej... Nájde sa síce zopár zaujímavých momentov v podobe čistejších partov, alebo občasných sól a kreatívnejších nápadov vo vyhrávkach...lež treba ich v tejto stoke úpenlivo loviť. Aj napriek faktu, že celá nahrávka obsahuje dve demá, sú si veľmi podobné a nebadať medzi nimi výrazný kvalitatívny rozdiel. Nesmiem zabudnúť ešte na live tracky, ktoré sa v tomto prípade ani nezdajú byť live, keďže sú odeté v takmer identickom nekvalitnom zvukovom háve ako samotné demá. Tu by som mohol recenziu aj ukončiť...no po prvotnom znechutení nad týmto materiálom si ma predsa len niečím (aj keď len minimálne) získal. Ťažko je to síce definovať, ale príťažlivá na tom je možno práve tá hrubosť a neotesanosť a tým aj svojský zvláštny nádych.
A pre koho je vlastne táto nahrávka určená? Nesporne má ďaleko vyššiu zberaťelskú, než hudobnú hodnotu. Možno aj vy na nej dokážete nájsť niečo viac než tam skutočne je, ale stále platí, že vidíme to čo chceme vidieť, respektíve v tomto prípade počujeme, to čo chceme počuť. Kto sa chce zoznámiť s kanálnymi počiatkami kapely a skrátiť si tak čakanie na novinku, môže...a možno ani neoľutuje, ale len na vlastné riziko s ohľadom na hodnotenie a zhrnutie.
