MARDUK - Plague Angel

MARDUK - Plague Angel

MARDUK - Plague Angel

MARDUK - Plague Angel

MARDUK vydali ďalší album, potrebuje to ešte nejaký komentár? Potrebuje to vôbec recenziu? Švédi rozhodne patria k tej skupine spolkov, ku ktorým má každý nejaký vyhranený vzťah, či už kladný alebo záporný. Vopred upozorňujem, že v recenzii nebudem rozoberať image, respektíve názory, akými sa kapela prezentuje.

Jedinci trocha sledujúci scénu určite zaznamenali nedávne zmeny v zostave, kde odišli priam kľúčové osoby v podobe vokalistu Legiona a basáka B. Wara (mimochodom tí už zakladajú ďalšie zoskupenie). Po takýchto personálnych zmenách by jeden očakával nejakú výraznú zmenu v smerovaní hudobnej produkcie švédskych antikristov. Aby som to hneď rozlúskol, tak poviem, že by to bola kardinálna chyba. Zdá sa, že u MARDUK vývoj nehrozí a je úplne jedno, či bude v kapele spievať Karel Gott, stále budú hrať svoju hudbu vyvíjajúcu sa len mierne v "pure blackových" hraniciach, ktoré si sami postavili.

Aj napriek tomu, že opis hudby bude skôr nosením dreva do lesa, patrí sa to spomenúť. Kto počul niektorý z dvoch predchádzajúcich albumov, to už vôbec čítať nemusí. Takže pure black je celkom jednoduchá a zrozumiteľná škatuľka. MARDUK však majú vlastnú šablónu, alebo schému, podľa ktorej pri tvorbe postupujú. Na jednej strane sú to (ozaj)ultrarýchle tradičné blackové sypačky, na strane druhej epickejším dojmom pôsobiace mohutné pomalé valivé kompozície (ak sa to tak dá nazvať). Pomer týchto dvoch zložiek sa mierne líši album od albumu. Napríklad "Panzer Division Marduk" bol sypačka od začiatku po koniec, predchádzajúce CD bolo v tomto ohľade vyvážené. Novinka je zas posunutá v globále k rýchlejším zásekom. Treba povedať, že obe časti sú dlhoročným drhnutím tohto štýlu obstojne zvládnuté.

Technicky nemám nahrávke čo vytknúť. Zvuk je solídny a mohutne pôsobiaci, nástroje čitateľné, skladby nenudia a v rámci žánru sú dostatočne pestré. Občas sa blysne na pomery ozaj zaujímavý nápad (frázovanie v "Life´s Emblem" a pod.). Správna energia tu je, inštrumentálne sa opäť nejedná o zázrak, noví členovia sa osvedčili. Hlavne v sfére vokálov Mortuus prináša drobné osvieženia, ale nejedná sa o nič, čo by udrelo jednoznačne do uší. Takže kde je chyba? Pravdupovediac neviem presne. Asi to bude tým, že kapela stále varí z vody, ale na druhej strane malo by to byť inak? Ak sa nájde niekto, kto ešte v živote nepočul MARDUK a má rád pure black, tak by ho mohlo toto dielo zaujať, skalní si taktiež príjdu na svoje. Tí, ktorí znechutene nemávnu nad "Plague Angel" rukou si ho vypočujú a pokrčia plecami v konštatovaní, že tu máme opäť novinku v starom háve, jemne nadpriemernú, ale reálne nič viac..

P.S.: Neviem, či sa niektorí českí priatelia potešia pomenovaniu úvodnej skladby "The Hangman Of Prague"...

 23

Arrow

Verdikt

Bez ohľadu na zmeny v zostave sa jedná o úplne tradičný materiál z dielne MARDUK. So svojími tradičnými plusmi aj mínusmi. Mierny nadpriemer a občasné vypočutie môže odhaliť drobné posuny, ale globálne sa jedná opäť skôr o krok stranou. Otázne je, či niekto čaká niečo iné...

Hodnocení

Autor
6,5 / 10
Redakce
6 / 10
Čtenáři
7,3 / 10

Další informace

Stopáž: 44:16

www.marduk.nu

Sestava

Skladby

  1. The Hangman Of Prague
  2. Throne Of Rats
  3. Seven Angels, Seven Trumpets
  4. Life’s Emblem
  5. Steel Inferno
  6. Perish In Flames
  7. Holy Blood,Holy Grail
  8. Warschau
  9. Deathmarch
  10. Everything Bleeds
  11. Blutrache

Diskografie

Memento Mori (2023)
Viktoria (2018)
Frontschwein (2015)
Serpent Sermon (2012)
Wormwood (2009)
Rom 5:12 (2007)
Blood Puke Salvation (DVD) (2006)
Blackcrowned (DVD) (2005)
Warschau (live) (2005)
Deathmarch (EP) (2004)
Plague Angel (2004)
World Funeral (2003)
La Grande Danse Macabre (2001)
Obedience (MCD) (1999)
Panzer Divison Marduk (1999)
Nightwing (1997)
Live in Germania (live) (1996)
Glorification (MCD) (1996)
Heaven Shall Burn (1996)
Opus Nocturne (1994)
Those of the Unlight (1993)
Dark Endless (1992)
Fuck me Jesus (demo) (1991)
Here is No Peace (demo) (1991)

Jiné pohledy

6 / 10
Co si s nimi jen počít? Co říci k black metalovým veteránům MARDUK a přitom se stále neopakovat? Přiznám se, že po razantním průvanu napříč sestavou jsem s nadějí očekával jistou korozi zavedených postupů, ale bohužel, nestalo se tak a švédská rohatá ekipa si to šine stále ve stejných kolejích. Ne, že by to bylo úplně zlé, přeci jen početná léta praxe v oboru jsou znát a dávají jistotu dobře odvedené práce. „Plague Angel“ je především rutinním počinem a zároveň tedy dalším marným pokusem o překonání stylového milníku „Opus Nocturne“ z roku 1994.
Reaper | 27. ledna 2005