X-mass festival, poriadaný agentúrou Shindy Productions, sa z pôvodne avízovaného Lucerna Music Baru preložil do KZ Domovina. Hoci išlo v podstate o kulturák, nepôsobil tým klasickým, odstrašujúcim dojmom. Samotný klub sa ukázal byť nakoniec dostatočne priestranný, vyhovujúci aj po akustickej stránke. Po bočnom schodišti sa dalo vyjsť na balkón, kde fungovala ešte druhá šatňa. Osobne som uprednostnila priestor na prízemí kvôli spontánnejšej atmosfére. Krátko pred vypuknutím celého festu sme sa dozvedeli o smrti Dimebaga Darrella. Až koncerty jednotlivých kapiel pomohli zmierniť šok z tejto udalosti...
Fest začal o polhodinu skôr ako bolo uvedené, takže väčšina kvôli tomu asi zmeškala BELPHEGOR. Rakúšania „zinkasovali“ ťažkú pozíciu otváračov celého X-mass festu a k nálade im určite nepridal ešte v tej chvíli takmer prázdny klub. Kapela má momentálne na konte aktuálne split CD „Last Supper“ & „Blutsabbath“. Aj odtiaľ zahrali skladby štýlovo spadajúce prevažne do deathu v strednom tempe. Až pri dvoch posledných trackoch to celkom slušne rozšupli. Prijala by som, aby hrali aj dlhšie. Ich set ma celkom oslovil, akurát, že pôsobili na môj vkus trochu nesmelým dojmom. Po krátkej pauze, počas ktorej zvonku stále prichádzali ľudia, na pódium vybehli BLACK DAHLIA MURDER z USA. Kapele sa podarilo takmer od začiatku pozdvihnúť náladu v kotli vďaka svojmu energickému frontmanovi. Ich metal core ma však príliš nenadchol. Skladby sa mi zlievali jedna do druhej, postrádala som v nich výraznejší nápad. Na druhej strane bolo zaujímavé sledovať, ako spevák pohotovo prechádza z deathového murmuru do blackového škreku a opačne. Američania mali u publika dobrý ohlas a predovšetkým výdatne pripravili pôdu pre nasledujúcu kapelu. Tou nebol nikto menší ako poľský VADER. Čo sa skladieb týka, predstavili novinkový album „The Beast“, ale gro tvoril prierez starších dosiek. Ich set nemohol nechať nikoho chladným. Vidieť VADER naživo je neuveriteľný zážitok. Nenadarmo sa už dávno radia k absolútnej death metalovej špičke. VADER hrajú v trochu inovovanej zostave. Za bubeníka Docenta, ktorý podľa oficiálnych vyjadrení utrpel ešte vo februári vážnu zlomeninu ruky, na turné zaskakuje Daray z blackovej kapely VESANIA. Na basu hrá Novy (ex-BEHEMOTH) a na gitaru Mauser – tento post ostal nezmenený. Najväčšiu pozornosť aj tak priťahoval Peter, growler a gitarista v jednej osobe, ktorý je výhradným autorom hudby a vlastne aj lídrom celej kapely. U fanúšikov zabodoval, keď sa im prihováral (síce len minimálne) v češtine. Poliaci mali z doteraz hrajúcich kapiel najväčší kotol. Rozpútala sa v ňom poriadna mela. Fans si márne žiadali prídavky. Tým, že išlo o fest, VADER nemohli prekročiť stanovený čas ani o minútu. Ich koncert nemal chybu a aj po zvukovej stránke bolo všetko OK. VADER ostali mojimi favoritmi, napriek tomu, že vo chvíli, keď dohrali, sme mali pred sebou ešte ďalšie tri skupiny.
O štýlovú zmenu sa postarali FINNTROLL. Ako už názov naznačuje, pochádzajú z krajiny tisícich jazier a ich zvláštnosťou je, že spievajú po švédsky. Kapela si prešla komplikovaným obdobím. Po tragickej smrti gitaristu musel kvôli zdravotným problémom kapelu opustiť spevák Katla, ktorého nahradil Wilska. Spevák, ktorý vzhľadom na svoje telesné rozmery zaberal väčšinu pódia :-) Ich black / folk metal fungoval ako skvelý prostriedok zábavy. Folkové prvky sa prejavovali v tzv. humppe, čo je fínska obdoba polky. Po počiatočnej nedôvere, keď na pódiu pribudli klávesy a trochu sterilnom prvom dojme, som FINNTROLL celkom rýchlo prišla na chuť. Vďaka folkovým prvkom sú prístupnejší širšiemu publiku, ako som postrehla na reakciách okolostojacich. Počas ich koncertu sa len ťažko dalo ostať bez pohybu. Zvlášť, keď sa kapela zabávala rovnako dobre ako ľudia pod pódiom. Avšak kotol zaznamenal predsa len menší odliv, čo možno pripísať tomu, že FINNTROLL nie sú u nás až tak známi. Odohrali komplet celý posledný album „Nattfödd“ a jednu skladbu vystrihli z predchádzajúceho „Jaktens Tid“. Album som si vypočula až po koncerte, no myslím si, že naživo znejú FINNTROLL oveľa presvedčivejšie.
Cez koncert NAPALM DEATH som bola vyskúšať balkón. Kapelu som mala síce ako na dlani, ale zvuk bol podstatne horší ako dolu a naviac tam bolo neznesiteľne teplo. NAPALM DEATH sa ukázali byť najväčšími miláčikmi publika. V porovnaní s ostatnými kapelami a na radosť väčšiny prítomných mali k dispozícii oveľa dlhší čas. NAPALM DEATH vystupujú od minulého roka až na pár výnimiek len v štvorčlennej zostave, keďže Jesse Pintado už nie je členom kapely. Tá sa musí teraz zaobísť len s jedným gitaristom, ktorým je Mitch Harris. Ústrednú postavu u Britov zastáva tak či tak Barney Greenway. Pred koncertom bol stelesnením pokoja, na pódiu z neho energia len tak sršala.
Priebeh ich setu narušil výpadok Barneyho mikrofónu. Technici promptne zareagovali, ale problém sa im podarilo odstrániť až na druhý pokus. Koncert tak mohol pokračovať nerušene ďalej. Zopár fans sa podarilo dostať z kotla priamo na pódium, kde si zašantili buď so Shaneom alebo s Barneym. Na mňa je ich hudba až príliš extrémna, ale koncert som vnímala s rešpektom, ktorý si ako legendy zaslúžia.
Celý X-mass fest zavŕšili švédsky MARDUK. Je mi trochu záhadou, prečo práve im pripadlo toto privilégium, ale v zásade mi to neprekážalo. Tento rok im vyšla nahrávka „Plagueangel“, na ktorej sa nový spevák Mortuus (ex-FUNERAL MIST, TRIUMPHATOR) podieľal autorsky len minimálne. Za to naživo sa osvedčil ako celkom dobrý frontman. Dokonca aj Morgan akoby pri ňom ostal v úzadí. Na klub, do ktorého sa pomaly vkrádala únava, zaútočili blackovou víchricou. Hlavne publikum v predných radoch úspešne vytrhli z letargie. Škoda len, že zvuk počas ich koncertu nebol práve najlepší. Trochu mi vadili občasné nasamplované prvky, ale až na túto drobnosť môžem hodnotiť ich vystúpenie v celku pozitívne.
Podľa môjho odhadu mohla byť v klube nakoniec tisícka ľudí, v rámci ktorej nechýbali ani fanúšikovia zo susedných krajín. Až na príliš skorý začiatok bol fesťák dobre zvládnutý aj po organizačnej stránke. Pauzy medzi jednotlivými kapelami trvali naozaj len najnutnejší čas a páčilo sa mi, že po skončení festu nás hneď nevyzvali opustiť klub, ako to býva niekedy zvykom...
