Ako iste viete, posledné roky neponúkla doomová scéna žiadne nové a výraznejšie prekvapenia. Väčšina notoricky známych veličín ako ANATHEMA, TIAMAT, či nebodaj PARADISE LOST unikla vlastným vývojom zo slepej uličky znamenajúcej neustále sa opakovanie a jemné vylepšovanie starých postupov, kde po svojho času odvážnom percentuálnom úlete zamrzli MY DYING BRIDE. Ortodoxné funeral doomové zoskupenia neustále zotrvávajú v povedomí menších špecializovaných skupín poslucháčov a tiež nevynikajú inováciami stagnujúceho štýlu.
„Death on the horizon, consciousness asleep, the soul is unprepared, fear runs deep...“
Kde to momentálne žije a vždy sa odlišovalo od diania v Európe je US scéna. Nemyslím teraz ťažkých atmosférikov MORGION, ale kapely točiace sa okolo tzv. stoner-doomovej scény, navracajúce sa k pôvodnej esencii starého doom metalového hrmenia v podobe vylúčenia moderných romantizujúcich klávesových výdobytkov, smerom k elementárnej čistote tradičných nástrojov gitara, basa, bicie. Máloktoré však ponúkajú viac než monotónnu hlučnú muziku určenú konzumentom zelenej buriny.
„Ride out of the desert, to do battle with the mind. Afraid of what I’ll find...“
Po nedávnom mojom osobnom objavení ISIS, rozvíjajúcich odkaz NEUROSIS, coreovej scény, síce používajúcich aj klávesy (ale stavajúcich predovšetkým na gitarách) je určite prekvapením tretí album trojice oregonských fešákov YOB, kombinujúcich príjemné psychedelické retro elementy s ťažkými kozmickými atmosférami zakliesnenými v dlhočizných kompozíciách. Na prvý pohľad odstrašujúce dĺžky skladieb (1x 6 minút, 2x cez desiatku a jedna takmer polhodinová vec) však 
obsahujú zaujímavé momenty, premyslenú a patrične gradovanú štruktúru. Na spestrenie neváhajú vytiahnuť ani početné efekty a skreslenia (najmä občasné žblnkanie, po ktorom si chvíľu budete lámať hlavu, či je súčasťou nahrávky alebo vašou halucináciou), takže ani nepríde na um, že tak hutný zvuk produkuje len trojica muzikantov. Na približné popísanie muziky si už pomôžte vlastnou predstavivosťou – vezmite hypnotizujúcu rytmiku a efekty starých NEUROSIS („Through Silver In Blood“) so špinavým mohutným zvukom VOIVOD z čias albumu „Phobos“.
„Can no longer stand the pain. Life and death both chains. Try to climb the human walls, tear them down and see what remains...“
Hoci YOB skôr než z objavovania nových zákutí čerpajú z kombinácie tradičných vplyvov, „The Illusion Of Motion“ patrí medzi skutočne zaujímavé albumy. Označenie za doom metal je predsa len trochu zavádzajúce a nejeden európsky melancholik si spáli uši. Zato ak máte radi tvrdú, bezútešnú muziku bez ušiam prvoplánovito páčivých zjemnení a neváhate venovať hlbšiemu ponoru do albumov ako tento trochu viac času, stačí len riadne vytočiť hlasitosť a zatvoriť oči.
„I will awake the sleeper within...“
