INFER – zostava prinášajúca svoje hudobné peklo tentokrát až z ďalekého východu. Peklo napovie, že kuť sa bude kov tentokrát čiste čierny bez akýchkoľvek ďalších prímesí. Tento štýl nie je na slovenskej scéne veľmi pertraktovaný, o to je však tento počin viac vzácny a zaujímavý. Netreba to ďalej veľmi komentovať a ideálny prístup k albumu je skočiť do zvukovej víchrice priamo po hlave. INFER nenechávajú nič náhode a snažia sa presadiť tým, čo tu už síce veľakrát bolo, ale zúčastnení protagonisti sú jednoznačne dosť vyspelí na to, aby neopakovali chyby minulosti.

Jadro kapely pôsobilo predtým v kapelách zaoberajúcich sa extrémnymi formami smrti a to je poznať. Prvým fakto(ro)m, ktorý pri počúvaní udiví, je nazvučenie bicích a bicie vôbec. Robo dokazuje, že je pekelne rýchly a dosť vytiahnutý zvuk rytmičáku vyznieva prinajmenšom zaujímavo. Druhý a ďalšie faktory si už nestihnete natoľko uvedomiť, pretože INFER vás medzičasom svojou produkciou stihnú zvalcovať. Ostrý black zahratý od podlahy, zúrivé gitary prelínajúce sa v devastujúcich linkách. Sólové melódie vedú častokrát besniacu hudobnú vlnu za sebou, aby s ňou v ďalšej chvíli synergicky splynuli a so zdrcujúcou silou dopadli na vaše sluchovody. Neočakávajte vymäknutejšie party, toto je jazda od počiatku po koniec. Rýchlosť a agresia len s občasnými zhupnutiami k mierne pomalším nátlakovo znejúcim častiam sú pre „In Cold Being“ charakteristické. Priliehavý názov albumu dopĺňa jeho totálne mrazivú atmosféru, ktorá mi evokuje práve starú severskú blackovú školu v tom najlepšom zmysle.

Aj keď to tak možno nevyznie, album prináša so sebou aj isté nóvum. A to v podobe atypického zvuku evokujúceho kombináciu brutálneho deathu a čistého blacku, ako som už načrtol v úvode. Ďalším faktom sú pomerne invenčné riffy a schopnosť zložiť zaujímavé melódie, tu som si obzvlášt obľúbil „The One Who Came After“, alebo „Destroying Your Desires“. Vokálny duet síce nie je prevratnou novinkou, ale prináša spestrenie. Kombináciou všetkých menovaných pozitív, nuda pri tomto albume nehrozí. Sympatické je aj to, že nikto z kapely sa nehrá na žiadnych strašných blackerov a svoju agresiu a postoje členovia ventilujú výlučne hudbou. Vyzdvihnúť musím tentokrát aj booklet, ktorý je štylizovaný do vkusnej modrej a spolu so zaujímavou grafikou pôsobí dosť profesionálne a opäť z neho nežiaria žiadne pseudosatanistické žvásty. Jedná sa síce o debutový materiál a ako u nás tradičné negatívum je najväčším problémom albumu zvuk. Neviem, či to bol zámer, ale zvuk pôsobí dojmom, akoby bol prebudený a pochováva tak niektoré sľubné linky. Nie je to však žiadny „showstopper“, dá sa cez to preniesť a nemusím sa báť povedať, že preniesť a zároveň vychutnať si jedno z najlepších diel na našej scéne v obore. Nádej tiež upieram k tomu, že takýto solídny materiál by sa mohol uchytiť aj v zahraničí bez väčších problémov.

Ukážky z recenzovaného CD si môžete vypočuť na stránke FORENSICK MUSIC.