HORNA - Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne

HORNA - Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne

HORNA - Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne

HORNA - Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne

HORNA„Zlovestný vlkodlačí kult HORNA sa narodil“... týmito slovami začína oficiálna biografia „jednej z najkultovejších undergroundových kapiel“. Ani som nevedel, že sa „kultovosť“ meria. Plus čiernobiely obal plný klišé, o logu ani nehovorím. Skrátka jedna zo severských kapiel, ktorá sa okrem „drsného a primitívneho uctievania diabla“ venuje aj „národným, atmosférickým a poetickým“ témam, ako sa dozvedám z oficiálnych zdrojov. Fajn, to tu skutočne ešte nebolo.

HORNASnáď jeden z posledných spolkov, ktorý sa dvanásť rokov od svojho vzniku drží toho najjednoduchšieho blackmetalu (vypité legendy z DARKTHRONE nepočítam) na svojom siedmom radovom albume neprekvapí asi nikoho. Osem skladieb (priaznivci vinylu nech odrátajú posledný track a pridajú ďalších šesť) sa, napriek tomu, že HORNU predchádzala povesť nekompromisne a z vetrom opreteky sypajúceho spolku, nesie skôr v pomalšom „burzum“ tempe. Úvodný zásek je výborný; a ak by sa zbytok nahrávky niesol v tomto duchu, bol by som takmer nadšený. Ľudovou(?) tvorbou napáchnutá originálna gitarová linka sa vynára z lavíny tepajúcich bicích, doplnená obligátnym, nekompromisným havraním škrekotom. Old school s vlastnou tvárou, presne, ako má byť. Bohužiaľ hneď nasledujúca „Musta Temppeli“ zrazí niveau o úroveň nižšie – stará škola ostáva, na ôsmich minútach však ucho nezachytí snáď ani jeden pevný bod, ak nerátam vyhrávku, ktorá, nezmenená, odznie asi tristokrát. Trojka je to isté, pre zmenu bez onej vyhrávky. Na „Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne“ sa však Shatraugovi a Corvusovi podarilo prepašovať zopár nápadov, ktoré by si zaslúžili iný osud, než akým je rozriedenie v rozvláčnych plochách triviálneho čierneho kovu. Máme tu fínsky patentný alko-rytmus (pozri heslo MOONSORROW), ktorý aspon trochu odlišuje HORNU od nórskeho žánrového etalónu. O „Kirous ja Malja“ sa dá povedať presne to, čo o jednotke: „inakosť“, prameniaca zo zakomponovania spevných a hojdavých folklórnych motívov, je znovu citeľná. A začiatok „Kuoleva Lupaus“ je dokonca rádiová hitovka, aj keď sa obávam, že za takúto pochvalu by sa mi chlapci nepoďakovali.

Toto CD by mohlo slúžiť ako definícia číreho black metalu, v roku 2005 nanešťastie bez akejkoľvek snahy o posun či nápad. Nie je to zlá doska. Stačí si však pripomenúť, kedy ULVER nahrali svoj „Nattens Madrigal“, kedy EMPEROR vyspieval hymny pre súmračnú nebeskú klenbu, alebo ísť ešte o kúsok späť, k už spomínaným DARKTHRONE. HORNA prichádza s krížom po funuse. Aj keď, ako sa v týchto kruhoch patrí, obráteným.

 51

Thorn

Verdikt

Toto CD by mohlo slúžiť ako definícia číreho black metalu. Stačí si však pripomenúť, kedy ULVER nahrali svoj „Nattens Madrigal“, kedy EMPEROR vyspieval hymny pre súmračnú nebeskú klenbu, alebo ísť ešte o kúsok späť, k DARKTHRONE. HORNA prichádza s krížom po funuse.

Hodnocení

Autor
5,5 / 10
Redakce
4 / 10
Čtenáři
7,1 / 10

Další informace

Stopáž: 48:53

www.legion-horna.com

Sestava

Skladby

  1. Vihan Tie
  2. Musta Temppeli
  3. Vala Pedolle
  4. Kirous ja Malja
  5. Saastainen Kaste
  6. Kuoleva Lupaus
  7. Zythifer
  8. Kuilunhenki (CD bonus)

Diskografie

Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne (2005)
Black Metal Warfare (live) (2004)
Sudentaival (2001)
Perimä Vihassa Ja Verikostossa (EP) (1999)
Haudankylmyyden Mailla (1999)
Kohti Yhdeksän Nousua (1998)
Hiidentorni (1997)

Jiné pohledy

4 / 10
Neuveriteľne archaický, ak nie rovno zaostalý nový počin fínskej úderky možno ospravedlniť snáď len podstatnými zmenami v zostave, takže na rozdiel od „Sudentaival“ obsahujúceho direktný melodický black metal rýchlejšieho razenia, popretkávaný množstvom chytľavých momentov patriacich až k heavy metalu alebo punku, ostala len hlavná tvorivá dvojica a hosťujúci bubeníci. Ešte viac zredukovaný minimalizmus zostavy DARKTHRONE na pozície spev-gitara-bicie ma za následok naozaj primitívny materiál a za abyssácky znejúcim „Sudentaival“ je namieste uroniť slzu.

Kým pri „Sudentaival“ sa človek bavil naozaj chytľavými vyhrávkami a tušením skôr dementne vypitého ako vážneho black metalu, pri „Envaatnags Eflos Solf Esgantaavne“ už HORNA viac pili a na muziku sa celkom vykašlali. Ale keď to už roky môže prechádzať aj takým DARKTHRONE...
Radicalcut | 24. července 2005