Svojím predchádzajúcim a možno povedať, že prelomovým albumom „Her von welken Nachten“ ma pred pár rokmi toto zvláštne zoskupenie poučilo, že ešte stále existujú seriózne kapely pohybujúce sa po tenkej deliacej čiare medzi black metalom a gotikou bez toho, aby sa ich hudba niesla v zajatí typických klišé, póz a mnohokrát počutých postupov. „Her von welken Nachten“ svojim prepracovaným a inteligentným textovým konceptom, ale hlavne čarovnou hudbou vyskladanou z moderného black metalu (rozumej s dobrým zvukom a úrovňou ovládania nástrojov) s jemným klávesovým podkladom, gotických prvkov i miestami až folkovými akustickými polohami berúcimi dych, získal v priebehu nasledujúcich rokov veľa pozitívnych ohlasov a duo Eviga – Valnes slávilo úspechy nielen u početnej nemeckej gotickej obce.
Dlhé štyri roky trvalo, než opäť pod hlavičkou Prophecy Productions uzrel svetlo sveta dlho očakávaný nasledovník „Hexenwind“. Dovtedy si určite nielen hlavní aktéri ale i fanúšikovia lámali hlavu nad obsahom nového albumu. Hneď na úvod chcem podotknúť, že Eviga a Valnes si získali moje sympatie aj tým, že s očakávaniami zo všetkých strán sa vyrovnali tak, ako sa to na velikánov patrí. Nahrať ďalší „Her von welken Nachten“ by bola tá najľahšia i najťažšia vec zároveň, ale DORNENREICH sa vybrali celkom opačným smerom, do prázdna neistoty a objavovania nového ako ďalšej skúšky na ich putovaní, presne tak, ako tomu je v ich hĺbavých textoch ovplyvnených filozofiou i svojskou prírodnou mystikou.
Je to tak, v jednoduchosti je krása i dokonalosť a DORNENREICH sú toho jedným z najlepších príkladov. Takmer vymizli akékoľvek príznaky black metalovej minulosti, ktoré naozaj len občas doliehajú v podobe vzdialených výkrikov. Ubralo sa aj na zložitosti a svojsky chaotickej rytmike, ktorá sa na „Her von welken Nachten“ prejavovala vo forme nečakaného, akoby náhodného zašramotenia. Poriadne sa pridalo na dĺžkach kompozícií, takže skladby bežne presahujú desať minút, pričom samotná hudba plynie tak nenásilne ľahko, že čas sa pri počúvaní tohto diela stáva nepodstatným. Na pomery DORNENREICH až zarážajúca kompozičná jednoduchosť vyústila do výnimočne silnej atmosféry čarovného snenia a tajomna. Natíska sa porovnanie, čo do výsledného efektu a hypnotizujúcej nálady, s legendárnym počinom švédskej KATATONIE nazvaným „Brave Murder Day“ (s produkciou Švédov nehľadajte akékoľvek paralely). Cit pre vkomponovanie akustických nástrojov z minulosti je na „Hexenwind“ ešte intenzívnejší, pod čo sa podpísalo aj absolvované akustické turné, a opäť výborne funguje aj Valnesov hmlistý klávesový opar. Neodmysliteľná a výlučná nemčina sprevádza aj tento krát hudobnú zložku a zo striedania šepkaného recitálu Evigu s Valnesovými nápevmi neraz poriadne zamrazí.
Snáď jediné, čo možno „Hexenwind“ vytknúť je fakt, že nový album tvoria okrem intra a jedného akustického intermezza v podstate len tri riadne skladby, čo je na štyri roky čakania vhodné pre EP, ale absolútne nepostačujúce pre dlhohrajúci počin. Neopakovateľná čarovná a zasnívaná atmosféra však robia z „Hexenwind“ jeden z najpozoruhodnejších albumov minulého roku, hoci ho nepochybne i mnohí poslucháči pritiahnutí staršími albumami len tak ľahko nerozchodia. Ostatne aj v mojom prípade dala kvalitám „Her von welken Nachten“ za pravdu až frekvencia, s akou sa toto cd dostávalo do mojich uší a „Hexenwind“ za tých niekoľko týždňov presne kopíruje predchádzajúce vkĺznutie do tohto snového prostredia.
„Zu Träumen wecke sich, wer kann...“
