BAL SAGOTH - The Chtonic Chronicles

BAL SAGOTH - The Chtonic Chronicles

BAL SAGOTH - The Chtonic Chronicles

BAL SAGOTH - The Chtonic Chronicles

Z oparu zabudnutých mýtov k nám po piatich rokoch opäť prehovoria majstri pátosu, notoricky známi ako BAL SAGOTH. Naposledy sa nahrávkou „Atlantis Ascendant“ veľmi nezaskveli, novinka mala ambíciu tento šrám na ich štíte napraviť. Ako dopadol možno posledný boj hrdinov Albionu zhmotnený do Chtonických kroník, snáď poodhalia ďalšie riadky. Kto nemá rád prílišný pátos v hudbe, kto nemá rád rôzne hrdinské klišé, ten by sa mal tejto kapele a tomuto albumu vyhnúť. Snaha o pompu, bombastické vyznenie a veľkolepé aranže sprevádzajú BAL SAGOTH od vzniku a stali sa ich „trademarkom“.

BAL SAGOTH (www.bal-sagoth.co.uk)Očakávať zídenie z tejto cesty by bolo absolútne nereálne, a tak nás čaká šesťdesiat minút toho pravého „war metalu“. Schéma, ktorú rozpracovali samotní Angličania velí, že úvod sa ma začínať majestátnym introm, a tak ho tu máme v plnej kráse... alebo skôr v plnom klišé. Poctivo vygradovaný marš „The Sixth Adulation Of His Chtonic Majesty“ prestúpi do tancovačky „Invocations Beyond The Outer-World Night“. Za dlhým názvom sa tradične skrýva rozsiahly epický príbeh (pre niekoho rozprávka), poskladaný z rôznych mýtov. Čo hudobne upúta ako prvé, je veľmi masívny zvuk nahrávky s poriadne „špinavými“ gitarami. BAL SAGOTH poriadne pritlačili na pílu, a to je len dobre. Agresívnejšia poloha a prepracovanejšie bicie inšpirované odkazom vlastnej blackovej minulosti premiešané s porciou deathu pôsobia oproti ťažkým koketovaním s heavy metalom na „Atlantis Ascendant“ uspokojivo. Nechýba ani poriadna porcia nezbytného „symfonického“ a atmosférického elementu v podobe „rozevlátých“ klávesových plôch. Absolútne klasickým a neprehliadnuteľným prvkom je energický vokál pána Byrona, ktorý je ale tentokrát viac položený do polôh recitačných, než do ostrého havranieho škreku. Bod k dobru. Dvojka s tradične dlhým názvom „Six Score And Ten Oblations To A Malefic Avatar“ pokračuje v solídnom veľko-epickom štýle, zabrúsime aj do pomalších vôd až k skvelému záveru, kde kapela ukazuje svoj plný potenciál. Prvykrát som veľmi príjemne prekvapený záverečnou klepačkou prestriedanou atmosférickými časťami a pôsobivým dramatickým vyvrcholením. Plný zásah sa však pre mňa dostavuje v nasledujúcej „The Obsidian Crown Unbound“, ktorá je tématickým (a aj kvalitatívnym) pokračovaním siedmej skladby z albumu „Starfire...“. Pestrá kombinácia toho najlepšieho, čo robilo album z roku 1996 zaujímavým, spolu s mohutnou nosnou deathovou časťou a excelentne zakomponovanými recitálmi, až po vyklepané blackové finále s hradbou kláves, mi nedovoľujú nič iné len vykúzliť spokojný úsmev na tvári. Obdobne dobrých momentov obsahujú „The Chtonic Chronicles“ ďaleko viac (úvodný nárez v „Shackled To The Trilithon Of Kutulu“ alebo masívna „Beneath The Crimson Vaults Of Cydonia“). 

Čo je horšie, nájde sa aj dosť „vypchávkových pasáží“, ktoré sú podivne spojené hlavne s použitím blackových vokálov. Osobne si myslím, že Byronovi by stačilo temer všetko dramatizovane odrecitovať a blackový typ vokálu a aj dané pasáže úplne vypustiť. Najvypuklejšie sa tento problém prejavuje v kombinácii až s temer infantilnými riffmi a popevkami typu do-re-mi v skladbe „Arcana Antediluvia“. A vôbec táto skladba je jasne najslabším miestom albumu. Čo by som vytkol, sú ešte trocha zbytočne rozťahané klávesovky, ktoré dosť kúskujú inak dobrú dynamiku albumu. V princípe mi ale nevadia, nie sú však v ničom prevratné. A čo ďalšie? No samozrejme, tony klišé, tony pátosu, gýč, tony prehnanej snahy o veľkoleposť, atď. Boli by však BAL SAGOTH bez toho tou istou kapelou? Myslím, že nie...a komu to prekáža, ten túto recenziu až sem nedočítal. Aby som tento elaborát už ďalej nenaťahoval: verím, že sa týmto s nami kapela nelúči, aj keď sa tento album u mňa radí až za dvojku „Starfire ...“ a „Power Cosmic“.

 55

Arrow

Verdikt

Pokiaľ vám vadia hrdinské klišé, tony pompy a vyrástli ste už z jednoduchej hudby, tak vás novinka BAL SAGOTH nepresvedčí. Inak sa jedná o klasický materiál od Angličanov. U mňa zaostáva za dvojicou "Starfire" a "Power Cosmic", no nie je žiadnym jednoznačným sklamaním. Kapela pritlačila na pílu, zvuk zmohutnel a opäť tu máme nekonečné mýtické príbehy o hrdinoch v zhudobnenej podobe.

Hodnocení

Autor
7 / 10
Redakce
5,7 / 10
Čtenáři
6,2 / 10

Další informace

Stopáž: 60:33

www.bal-sagoth.co.uk

Sestava

Skladby

  1. The Sixth Adulation Of His Chthonic Majesty
  2. Invocations Beyond The Outer-World Night
  3. Six Score And Ten Oblations To A Malefic Avatar
  4. The Obsidian Crown Unbound
  5. The Fallen Kingdoms Of The Abyssal Plain
  6. Shackled To The Trilithon Of Kutulu
  7. The Hammer Of The Emperor
  8. Unfettering The Hoary Sentinels Of Karnak
  9. To Storm The Cyclopean Gates Of Byzantium
  10. Arcana Antediluvia
  11. Beneath The Crimson Vaults Of Cydonia
  12. Return To Hatheg-Kla

Diskografie

The Cthonic Chronicles (2006)
Atlantis Ascendant (2001)
The Power Cosmic (1999)
Battle Magic (1998)
Starfire Burning Upon The Ice-Veiled Throne Of Ultima Thule (1996)
A Black Moon Broods Over Lemuria (1994)

Jiné pohledy

Shnoff
6,5 / 10

Současná tvorba BAl SAGOTH už nefunguje jako dřív. Možná je to paradoxně tím, že se snaží o trošku komplexnější výraz (bohatší rejstřík samplů, složitější kompozice...), které ve mně nedokáží vzbudit to, co jejich staré věci. Ovšem aby nedošlo k nedorozumění, stále se nejedná o žádný prog-metalový majstrštyk a některé pasáže bych se nebál označit za ostudné (např. začátek 2. minuty v desáté "Arcana Antediluvia").
V minulém století mířili BAL SAGOTH s malorážkou přímo na střed a trefovali, teďka mají moderní optiku, jenže se jim klepe ruka... ... [19. března 2006]

 

Radicalcut
4 / 10

Nad posledným počinom BAL SAGOTH už naozaj miestami zostáva rozum stáť. Bombastické symfonické pasáže, fantasy a sci-fi koncept, ktoré boli príjemné a zábavné na „The Power Cosmic“ alebo „Starfire Burning...“, na „Atlantis Ascendant“ s prižmúrením oboch oči a kusnutím si do jazyka, sú už na „The Cthonic Chronicles“ vyslovene trápne až debilné a patrilo by sa z nich už konečne vyrásť. Byron môže svoju fantáziu užitočnejšie uplatniť pri recitovaní rozprávok na dobrú noc svojim deťom. Úpadok nie je charakteristický len pre nich - PARADISE LOST a MY DYING BRIDE po odvážnych odbočeniach vsádzajú na istotu v podobe masového vkusu, čakajúceho stále to isté, len vždy s iným farebným obalom, CRADLE OF FILTH to vzdali už dávno a ANATHEMA sa začína topiť, len v iných vodách. Kedysi slávna a mimoriadne vplyvná anglická scéna kráča v ústrety záplave stupídnej priemernosti, z ktorej sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov vyčlenila zásluhou ukážkových a dodnes nezabudnuteľných albumov. BAL-SAGOTH nechcú a nemôžu v ničom za svojimi krajanmi zaostať. ... [17. března 2006]

 

Rudi
7,5 / 10

Áno, kvality debutového albumu táto kapela pravdepodobne nikdy neprekoná. Nie, od BAL-SAGOTH sa mi zrejme nikdy nebude nič páčiť tak ako doska "Battle Magic". Áno, je miestami až úsmevné, ako kŕčovito sa Angličania držia svojho kopyta a hrajú stále to isté. Napriek tomuto všetkému si ale myslím, že comebackový album sa podaril. Od prvej sekundy nezameniteľné klávesové motívy, neľútostné blackové jazdy, patetický Byronov vokál, absolútna fantasy atmosféra... áno, sú stále dobrí. Mám ich rád. ... [16. března 2006]

 

Reaper
5,5 / 10

Velmi rozpačitý návrat. Léta příprav rozhodně neodpovídají finální kvalitě comebackového alba. „The Chtonic Chronicles“ je sice lepší kýčovitého předchůdce „Atlantis Ascendant“, ale na zásadní desku celé diskografie BAL-SAGOTH – „Starfire Burning…“ – nemá ani náhodou. Pozitivem je přitvrzení, negativem stále velká koncentrace patetických (až nepříjemně vlezlých) motivů, které jsou v podání anglických pohádkářů už více než obehrané. Být na desce více tutovek, jako je přesvědčivá „The Obsidian Crown Unbound“, hodnotil bych výše. ... [15. března 2006]

 

Koscj
6,5 / 10

Rozprávkovo-operná atmosféra týchto anglických náladotvorcov vo mne zanecháva rozporuplné pocity. Po piatich rokoch sa znova ozývajú a prichádzajú s albumom, ktoré síce nie je zlý, no čosi mu predsa chýba. Na jednej strane zaujímavá melodika a atmosféra, no na druhej strane neprinášajú nič nového. Nemôžem povedať, žeby som od nich niečo viac očakával, takže nie som sklamaný, no ak si aj niekedy spomeniem na BAL-SAGOTH a zatúžim si čosi od nich pustiť, tak to bude niektorý z prvých dvoch albumov. „The Chtonic Chronicles“ sa podľa mňa pohybuje niekde tesne okolo priemeru. Moje bodové hodnotenie berte ale len orientačne. Niečo málo im pridám, pretože nesklamali moje očakávania (neboli žiadne... :-). Pre fanúšikov skupiny mám jediné odporúčanie: ak sa vám páčia predchádzajúce počiny, tento určite nevynechajte, bude sa vám jednoznačne páčiť! Pre tých, čo BAL-SAGOTH nepoznajú: radšej si zožeňte „Starfire Burning Upon The Ice-Veiled Throne Of Ultima Thule“. A komu sa nepáčia, ruky preč, aktuálny album vás určite nepresvedčí. ... [13. března 2006]

 

Marigold
4 / 10

BAL SAGOTH po roce 1999 = špatný vtip, který před deseti lety bavil, ale dnes? Přihlouplé kolovrátkové divadlo pro kinder metalisty. ... [2. března 2006]