NOCTURNUS - Thresholds

NOCTURNUS - Thresholds

NOCTURNUS - Thresholds

NOCTURNUS - Thresholds

Floridskú mlátičku menom NOCTURNUS mám zaradenú v pomyselnom košiari, kde si schovávam mojich obľúbencov. Nachádzajú sa v špeciálnom oddelení, blízko podobných ovečiek s menami ATHEIST, CYNIC, SADIST a PESTILENCE. Keď si to tak preberiem v tej mojej hlave, tak NOCTURNUS boli z týchto kapiel najmenej invenční a najmenej vybočovali z deathmetalových vôd, no ani túto kapelu klasickí deathmetaloví fanúšikovia nikdy celkom neprijali. Dôvodom bolo asi to, že používali klávesy, ktoré sa v tej dobe v tomto štýle veľmi nenosili. Nedá sa povedať, že len klávesy ich odlišovali od bežnej death metalovej produkcie, no jednoznačne dali kapele tvár, ktorú nebolo možné prehliadnuť, alebo nespoznať.

NOCTURNUSIch druhá platňa „Thresholds“, ktorá vyšla v roku 1992, po debute s názvom „The Key“, bola pre mňa v tej dobe doslova bleskom z jasného neba. Už na „The Key“ bolo jasné, že nepôjde o priemernú deathmetalovú kapelu, no aj tak bola táto doska pre mňa obrovským prekvapením. Predsa len nezvyklý materiál na floridskú death metalovú produkciu. Album otvára osemminútová „Climate Controller“, ktorá sa začína dažďom a hlasom, ktorý nám rozpráva o dobývaní priestoru prostredníctvom ovládania počasia. V tejto skladbe sa nachádza desať vynikajúcich gitarových sól a parádne, v tej dobe málo používane riffy. Aj v ostatných skladbách je lyrika orientovaná vedecko-fantasticky a hororovo, miestami by sa mohlo zdať, že ide po tejto stránke o koncepčný album. No nejde o žiaden ucelený príbeh, aj keď u sci-fi človek nikdy nevie... Po hudobnej stránke je album orientovaný hlavne na vynikajúcu prácu gitaristov a ich umenie ovládať tento nástroj. Melodické pasáže, rýchle a nečakané zmeny, to je proste NOCTURNUS, ktorého tvorbu popísať je ako pokúsiť sa popísať jednou vetou, čo sa nachádza pod hladinou svetových morí (no predsa voda - pozn. Thorn). V pozadí gitaristom šikovne sekunduje basgitara, ktorá je dosť utopená, čo je dosť škoda. Najviac ma basgitara zaujala v niektorých pasážach štvrtej skladby „Arctic Crypt“, ktorá je zároveň mojou najobľúbenejšou. Čo sa týka bicích, tieto dosť trpia nie práve najlepším zvukom (s ohľadom na dnešné možnosti), hoci k hre Mika Browninga, ktorý mieša klasické thrashové rytmy s tými deathmetalovými, nemám žiadne výhrady, ba práve naopak. Je radosť ho počúvať. Na dotvorenie atmosféry použili Amíci klávesy, ktoré Louis Panzer neovláda nejako ekvilibristicky, no to, čo hrá stačí, a ako som napísal na začiatku, klávesy dávajú kapele originálnu tvár a neuveriteľne silnú atmosféru. Panzerovu prácu je možne najlepšie posúdiť v inštrumentálke „Nocturne In B m.“. Nejde o žiaden muzikantský skvost, no aj napriek tomu táto skladba strháva svojou silou a atmosférou. Ako posledný mi na pretras ostal už len spevák Dan Izzo: jeho vokálny prejav nevybočuje vôbec z vtedy zabehaných deathmetalových koľají a je takpovediac najkonzervatívnejším prvkom nahrávky. Nemôžem však povedať, že by to bolo na škodu. A celkom klasický spev to tiež nie je, pretože do neustálych zmien tempa musel Dan použiť trocha iné frázovanie a rytmiku. „Aquatica“ otvára druhú polovicu albumu, ktorá v ničom nezaostáva za tou prvou. V tomto sedemminútovom opuse boli do hudby zaujímavo zakomponované zvuky tečúcej vody, aby ich v ďalšej skladbe („Subterranean Infiltrator“) vystriedali zvuky vojny. Práve v skladbe „Subterranean Infiltrator“ je Danov prejav najmenej deathmetalový a viac-menej ide o klasický thrashový spev. Predposledná „Alter Reality“ je síce tiež vynikajúca vec, no akosi ničím nevyčnieva a je najmenej výrazná. Hoci v porovnaní s ostatnými vecami na albume to nie je nič moc, tak v porovnaní s inými deathmetalovými kapelami je aj tento song nadpriemer. Naopak „Gridzone“ je takpovediac poslednou ukážkou toho, čoho sú NOCTURNUS schopní a v tejto skladbe sa doslova predvádzajú. Majstrovská práca...

NOCTURNUSK sci-fi atmosfére sa prispôsobili aj obalom, ktorý zobrazuje akúsi podivnú kozmickú loď nad ešte podivnejšou planétou. A presne tak vidím aj NOCTURNUS. Aj oni sú akýmsi podivným zjavom, vyleteli odkiaľsi zo šedej masy deathmetalového veľkého tresku a doteraz trónia nad death metalom, ako tá ich loď na obale. Po tomto albume vydali dvojskladbové EP s názvom „Nocturnus“, ktoré sa dočkalo len veľmi malého nákladu (túto raritu vlastním). Nasledovalo niekoľko rokov hibernácie, aby sa ešte raz v roku 2000 prebrali k životu (vydali vynikajúci album „Ethereal Tomb“). Momentálne to vyzerá už na definitívny koniec, aj keď... Nechajme sa prekvapiť.

 20

Koscj

Verdikt

Výborný album, výborná kapela, výborné časy... pionieri technickej odrody death metalovej školy. No aj napriek svojej technickosti ostali verní death metalu. Na „Thresholds“ sa skĺbilo viacero priaznivých faktorov, vynikajúci muzikanti, vhodná doba, výborné štúdio a producent, takže vznikol jeden z neprekonateľných death metalových medzníkov.

Hodnocení

Autor
-
Redakce
-
Čtenáři
9,1 / 10

Další informace

Stopáž: 43:47

Produkce: Tom Morris & NOCTURNUS
Studio: Morrisound

Sestava

Skladby

  1. Climate Controller
  2. Tribal Vodoun
  3. Nocturne In B m.
  4. Arctic Crypt
  5. Aquatica
  6. Subterranean Infiltrator
  7. Alter Reality
  8. Gridzone

Diskografie

The Nocturnus Demos (2003)
Ethereal Tomb (2000)
Nocturnus (1993)
Thresholds (1992)
The Key (1990)
The Science Of Horror (demo) (1988)
Nocturnus (demo) (1987)

Jiné pohledy

NOCTURNUS představují jednu ze skupin progresivní větve death metalu začátku devadesátých let, svého času mě silně oslovili a snad i ovlivnili můj další posluchačský vývoj. Debut „The Key“ profiloval skupinu do velmi osobité podoby techničtějšího deathu ozvláštněného na tehdejší dobu nezvyklými masivními klávesami. Na „Threshold“ sice tyto disharmonické klávesové plochy poněkud ustoupily, ale po všech ostatních stránkách je to album mnohem dotaženější, plně v invencích kytarových „experimentů“, ve kterých si v té době libovali i jejich kolegové ATHEIST, CYNIC a PESTILENCE. Snad to jediné o čem se ve spojitosti s NOCTURNUS nedá mluvit v superlativech je vokál, který je značně konvenční a rozhodně neoplývá přílišnou rozmanitostí a výrazností. Ale ten se dá naštěstí brát pouze jako nutný doplněk k jinak především instrumentálně zaměřené produkci. „Threshold“ pro mě neztrácí své kouzlo ani dnes. ... [26. června 2006]