Okolo tejto formácie sa nielen vďaka menu, požičanému z notoricky známeho literárneho kúsku Franza Kafku, tiahne zvláštny závoj tajomna. Kapela bola pre mňa veľkou záhadou, kým svetlo sveta neuzrelo split CD s (vďaka pár postavičkám) známejšími kolegami RED SPAROWES. GREGOR SAMSA už druhýkrát použili pri tvorbe názvu albumu čísla, pripomínajúce časovú stopu, ktorá však nezodpovedá skutočnej dĺžke albumu. Dodnes nie je jasné, kto všetko vlastne tvorí toto tajomné zoskupenie. Na promo fotkách sa objavujú len štyri postavy, kým v skromne, no zaujímavo zabalenom CD je vložená kartička s menami viac než desiatich zúčastnených, spolu so stručným „Thank you“. Aj samotné okolnosti vzniku ich prvého dlhohrajúceho počinu sú zahalené rúškom tajomstva. Kapela zrazu stíchla (na istý čas de facto zanikla), a až po čase zrazu oznamuje, že stvorila nový materiál, akoby sa celý proces udial znenazdajky, po náhlom návale kreativity a správnej chémie.
Výsledkom toho všetkého je „55:12“ a veci ostávajú stále rovnako hmlisté ako doposiaľ. Hudbu na tomto albume a to, čo prenáša na trpezlivého poslucháča, možno len s námahou popísať. Skúsený poslucháč poľahky rozlúšti hlavolam, zložený z kúskov postrockovej melanchólie, ambientnej rozvláčnosti i postdoomového smútku a depresie. Hoci si v niektorých momentoch, najmä vďaka zafarbeniu hlasov zúčastneného speváka a speváčky (ich hrdlá radšej hneď na začiatku preradiť do kategórie doplnkových nástrojov), človek neraz spomenie na populárnych Islanďanov SIGUR RÓS, so zaradením GREGOR SAMSA do zástupu podobne znejúcich kapiel to nebude také jednoduché. Nerobí im problém príležitostne prepnúť zo zasnívaných, ultra pomalých spletí triviálnych akordov a abstraktnosti do konkrétnejších, relatívne rezkejších polôh. Bohaté využívanie inštrumentov vedie k mohutným tónom, pokiaľ sa však podarí aspoň nadpolovičnej väčšine nástrojov z celkovo takmer nekonečne pôsobiacich plôch stretnúť sa na pár sekúnd. Nie je jednoduché vyzdvihnúť výrazné a asi najzrozumiteľnejšie kúsky ako „Even Numbers“, „These Points Balance“ alebo „Young And Old“, pretože bez zvyšku, plniaceho funkciu akéhosi prepojenia, by im niečo dôležité chýbalo. Skôr, než žánrovými asociáciami možno „55:12“ popísať celou škálou pocitov a nálad, ktoré prebúdza. Uvoľnenie, letargia, nostalgia, príjemná únava, bezstarostnosť, pokora, smútok a melanchólia alebo krása sú tie najčastejšie, ktoré sa pri počúvaní tohto opusu vynárajú.
Napriek podstatne odlišným žánrovým prostriedkom možno o GREGOR SAMSA s trochou preháňania povedať, že ide o akúsi novú (podčiarknuť) doomovú formáciu, pretože to, čo ich hudba nesie v náladách a atmosfére, je presne to, čomu sa nejedna doomová kapela snaží programovo priblížiť. A hoci je u GREGOR SAMSA do budúcnosti stále čo zlepšovať, vydali sa zaujímavým smerom, ktorý je pre najbližšie roky veľkým prísľubom.
