EVANESCENCE - The Open Door

EVANESCENCE - The Open Door

EVANESCENCE - The Open Door

EVANESCENCE - The Open Door

Dajú sa brať EVANESCENCE vôbec vážne? Prelomový album „Fallen“ nepriniesol oveľa viac, než metaloví poslucháči z female gothic metalovej scény už dávno poznali, crossover s prvkami nu-metalu síce dostal tento žáner konečne aj na obrazovky MTV a do mainstreamových médii, žiadna senzácia sa však nekonala. Sterilita Američanov dokonale splývala s ostatným „netemným“ popom a keď sa dostalo aj na nápaditejšie sigle („Everybody’s Fool“), ich vlna už natoľko doznievala, že o žiadnej hlbšej brázde vo vedomí verejnosti hovoriť nemožno. Po albume „Fallen“ navyše odišiel dovtedy najaktívnejší skladateľ v kapele, Ben Moody, čo v súvislosti s novinkou dobrého veštilo ešte menej.

Amy Lee - EVANESCENCEAká je ich pozícia dnes? Na ich doterajšie miesto sa usilovne derú rovnako nudní LACUNA COIL a nemožno povedať, že by bol „The Open Door“ bohvieakou rukavicou do ringu v súboji o lídra (teda pokiaľ by si to náhodou s nimi nechceli rozdať práve v tej nudnosti). EVANESCENCE na svojom novom albume omieľajú presne to isté, čo ich kedysi preslávilo, povinnú čerstvosť substituujú slákové aranže, číhajúce doslova z každej minúty nového albumu. Kapela má bohužiaľ tú nevýhodu, že pokiaľ by aj chcela napríklad aj okopírovať to, s čím medzitým prišla „ozajstná“ metalová scéna, cez gatekeeperov médii, od ktorých závisí ich úspech, by sa jej to prepašovať zrejme nepodarilo. A tak sme svedkami konformného omieľania osvedčeného, za doprovodu fidlikania sláčikov a občasných operných zborových aranží (azda jedinej veci, ktorá vás na tomto albume donúti započúvať sa). Vynímajúc vokál Amy Lee, zbytok muziky tu tvorí iba akýsi doprovod pre zvuk: je až zarážajúce, ako málo sa hudobníci snažia – ak sa teda vôbec snažia – prekvapiť a upútať. A Amy Lee? Treba uznať, jej zafarbenie hlasu nie každému sadne. Napriek tomu si myslím, že už niekoľkokrát dokázala nájsť aspoň jednu z mála polôh, v ktorých sa pohybuje, kde jej to sadlo vyslovene. Na „The Open Door“ je takých tiež zopár. Tie ostatné, ktoré doteraz iba liezli na nervy, teraz vyslovenie bolia. Stále by som ich však kľudne pretrpel, ak by ma ušetrila aspoň nekonečne rovnako preťahovaných fráz. Sú desiatky speváčok, ktoré nedostatok talentu nahradzujú aspoň technickou snahou. Amy Lee nahradzuje nedostatok talentu iba nedostatkom technickej snahy.

EVANESCENCENový album EVANESCENCE je lepší ako LACUNA COIL. Minimálne v tom, že na ňom nie je cover verzia „Enjoy The Silence“ a naopak obsahuje celkom sympatické prearanžovanie Mozartovho „Requiem“ v skladbe „Lacrymosa“. Pokiaľ má však kapela vyššie ambície, než svoj rozpadajúci sa komerčný obláčik, mala by ubrať remesla a pridať umenia. „The Open Door“ je totiž album o produkcii a aranžiach, hodný maximálne tak do portfólia Davea Fortmana.

P.S.: Je naozaj nápadité, dať na obal albumu „The Open Door“ otvorené dvere. Hoci s krížikom po funuse, kapele by som skôr doporučil ponechať rovnaký obal a album nazvať „The Door Half Closed“.

 136

V-dur

Verdikt

Bombastické pop dielo s formálnymi znakmi gothic metalu. Áno, to bol už "Fallen". Takže tu je ešte navyše dosť veľa sláčikov. A naozaj vydarený cover W. A. Mozarta. A Amy Lee. A to vlastne stačí. Vždy stačilo. Nie?

Hodnocení

Autor
3,5 / 10
Redakce
3,5 / 10
Čtenáři
4,4 / 10

Další informace

Stopáž: 54:15

Produkce: Dave Fortman
Studio: The Record Plant

Sestava

Skladby

  1. Sweet Sacrifice
  2. Call Me When You're Sober
  3. Weight Of The World
  4. Lithium
  5. Cloud Nine
  6. Snow White Queen
  7. Lacrymosa
  8. Like You
  9. Lose Control
  10. The Only One
  11. Your Star
  12. All That I'm Living For
  13. Good Enough

Diskografie

Evanescence (2011)
The Open Door (2006)
Anywhere But Home (2004)
Fallen (2003)
Origin (2000)
Sound Asleep (EP) (1999)
Evanescence (EP) (1998)

Jiné pohledy

Louis
3,5 / 10

Zásadní kouzlo EVANESCENCE se jmenovalo „Fallen“, a i když mu k úplné dokonalosti přece jen něco málo chybělo, dá se říct, že bylo albem, které se člověku pevně usadí v paměti. „The Open Door“ je naproti němu zmaštěným a nechutně průhledným trikem, který ze svého klobouku vytáhla dříve slavná kapela, z níž se ovšem přes noc (a po odchodu Bena Moodyho) stala parta ošumělých pouťových čáryfuků, kteří po velkém úspěchu trénovali tak dlouho, až přetrénovali. Dnes už proto zvládnou jen jediný hokus pokus s předem známým výsledkem, jenž odhaluje ostudně nahatý fakt, že EVANESCENCE víc než co jiného chtějí jen a pouze dál hrát nové „Going Under“, „Bring Me To Life“ a „My Immortal“. A v tom je ten háček. Chtějí, ale momentálně prostě neumějí. Věřím, že se dá nahrát album, které zvukově, náladově a vlastně vůbec stylově přesně naváže na svého předchůdce, a nikoho to neurazí, ba naopak. Ale to není případ „The Open Door“, jenž je jen bezduchým slitkem minulosti, otravným a opruzujícím jak povinné prvomájové průvody. A takové se zkrátka do paměti neukládají, neboť jakákoliv paměť (a tedy nejen ta lidská) není nafukovací a má samozřejmě své meze, za které už prostě nejde.<br>
<br>
... [29. září 2006]