Pojem „slovenský crossover“ mi väčšinou dokáže spoľahlivo zodvihnúť obočie. Neviem, či to bude záplavou alternatívnych kapiel, ktoré to ťahá týmto smerom a ktoré sú poväčšine radšej naschvál humorné, akoby mali donaha vyzliecť svoje slabé schopnosti a absenciu talentu. Božechráň, aby to ešte k tomu mysleli vážne. Nie. Rockový drive toho vie zamaskovať veľa, ale s faktom, že Slováci a funky elementy si spolu rozumejú asi toľko, čo moslim so zmyslom pre sebairóniu, nikto nič nespraví. Kapele NEMOTA som už pred časom vystavil celkom pozitívny účet, debutový počin síce znel naivnou neskúsenosťou, no veštil do budúcnosti skupiny veľkú nádej. Sofomór „Vo svetle obyčajných vecí“ tieto nádeje zatiaľ naplno nenaplnil, kapela stále na niektoré veci nie a nie prísť, no určite nie je ani sklamaním. Znamená posun, predvádza ďalšie nové polohy a hlavne dokazuje, že hoci to bude chcieť možno dlhší čas, slová o talente NEMOTY neboli márne.
Prvá skladba „Detektívka“ začína motívom, nápadne pripomínajúcim famóznych THE CLASH a jej crossoverový drive síce dáva skreslenú predstavu o zbytku albumu, v mnohom však vyzýva do boja v problematike, načrtnutej v prvom odstavci. Musím uznať, NEMOTA je jeden z tých lepších slovenských pokusov, aj tak to však nie je ono. Skladbu zachraňuje čoskorý presun do tvrdšej rockovej polohy, kde to NEMOTE úctyhodne šliape. Až druhá titulná začína presúvať ťažisko diela tam, kam patrí – do pomalších a intímnejších vôd. Kapela svojim druhým počinom hádže rukavicu do ringu slovenského „alternatívneho“ mainstreamu. V drvivej väčšine momentov pôsobí ako aranžérsky a producentsky chudobnejší a zaostalejší brat kapiel ako PARA, či ŽENA Z LESOPARKU, čo je vzhľadom na „demopodmienky“ vcelku aj logické. NEMOTA však našťastie prináša aj svojské obohatenie a nový pohľad na žáner – ten sa ukrýva v ponurej nálade skladieb, ktorá síce zatvára dvere do rádii, no jednoznačne materiálu vtláča punc svojskosti a čosi ako ochrannú známku.
Za jednoznačnú slabinu NEMOTY aj naďalej považujem spev. Frontman Ven Unaven neoplýva prílišnou istotou, v drvivej väčsine momentov pôsobí veľmi neprirodzene a „nevyspievano“. Vzhľadom na hudbu kapely to síce nie je päsť na oko, no stále jeden z faktorov, ktorý by si zaslúžil vylepšiť (už len vďaka faktu, že okrem spevu predvádza Ven Unaven kvalitný výkon na basgitare). A možno to chce iba väčšiu prax, je viac spevákov, ktorí síce neoplývajú veľkým talentom, napriek tomu sa dokázali poznažiť a zo svojej nedokonalosti spraviť poznávacie znamenie. Hudba, predvedená na počine „Vo svetle obyčajných vecí“ hovorí jasne. NEMOTA si svoje ambície kľudne môže stanoviť relatívne vysoko. Talent na to má, zostáva už len nutná dávka šťastia a nepostrádateľná schopnosť tvrdo zamakať na svojich nedostatkoch.
