TRIVIUM - The Crusade

TRIVIUM - The Crusade

TRIVIUM - The Crusade

TRIVIUM - The Crusade

Thrash metal vo svojej novodobej explózii! Komerčnej, invenčnej, inšpirujúcej, jednoducho komplexnej. TRIVIUM to opäť raz dokázali. Posunuli sa o krok vpred vo svojej fascinujúcej ceste na metalový Olymp. 20-ročný gitarista, spevák a skladateľ Matt Heafy jednoznačne potvrdil, že nádeje, ktoré boli do neho a jeho kapely vkladané po prelomovom albume „Ascendancy“, neboli márne. TRIVIUM s mladíckym entuziazmom a šarmom vytiahli na zaslúžené výslnie to, čo viacerí zaslúžilí veteráni celé roky neúnavným dýchaním do pahrieb udržiavali pri živote. Thrash je vďaka TRIVIUM znovu v móde, zbožňovaný metalovým dorastom po celom svete. Znesie však novinka „The Crusade“ aj prísny pohľad veteránov odchovaných na muzike „zlatých“ osemdesiatych rokov?

TRIVIUMTRIVIUM ten veľkohubý, vyše roka starý slogan „My sme nová METALLICA“ dotiahli na svojej novinke ad absurdum. To vám napadne už pri prvom stretnutí s hudobnou zložkou „The Crusade“ a porovnávaní s predchádzajúcou radovkou „Ascendancy“ (pokiaľ sa samozrejme nenecháte zastrašiť hrozným obalom). Heafy sa úplne vybodol na vreskot, škrekot, chrapot a im podobné zvuky, sústredí sa výlučne na svoj príjemný melodický vokál. Ten je miestami hetfieldovskejší ako od samotného Hetfielda, čo môže spôsobiť pochopiteľné rozpaky, u niektorých dokonca zavrhnutie celej tvorby TRIVIUM ako prachsprostej kopírky. Tento pocit v mnohom umocňuje aj celkový hudobný štýl, v ktorom sa križiacka výprava mladých Američanov nesie. V porovnaní s „Ascendancy“ totiž nejde o mix toho najlepšieho z göteborských deathových víchric, floridského kovu smrti a melodických liniek na spôsob Železnej panny. TRIVUM v roku 2006, to je na kosť ohlodaný, no napriek (alebo vďaka?) tomu veľmi chytľavý thrash metal. Najjednoduchšie pomenovanie je v tomto prípade a v intenciách načrtnutej podoby s tvorbou legendy menom METALLICA - „Kill ´Em All meets The Black Album“ – nespútaný bastard heavy metalu a punkovej muziky vo svojej najčírejšej forme zo začiatku osemdesiatych rokov v kombinácii s refrénmi bohatými na chytľavé melódie a celkovým komerčným ťahom na bránku. Fajnšmekri však bez problémov vystopujú aj odkazy na ďalšie thrashové stálice – MEGADETH, OVERKILL či ANNIHILATOR.

TRIVIUMOtázkou teda v konečnom dôsledku zostáva, či túto kapelu zbožňovať, alebo zatracovať. V ostatnej dobe ako keby sa dialo iba jedno, alebo druhé, nič medzitým. TRIVIUM sú fenoménom, ktorý sa proste buď miluje, alebo nenávidí. Aktuálne predajné čísla hovoria o tom, že milujúca masa je stále väčšia a väčšia. Niet sa čomu čudovať. Pôvodnosť nápadov a hudobného výrazu je v ich prípade síce diskutabilná, no spôsob prevedenia, suverénnosť vystupovania a celkové vyžarovanie kapely sú natoľko pôsobivé, že to jednoducho funguje. TRIVIUM nevymysleli žiadny nový štýl, s vysoko nadpriemerným talentom však oprašujú to najlepšie z minulosti, aby sa zaslúžene stali hrdinami súčasnosti – je jasné, že notorickým objaviteľom, ktorí chcú byť pri počúvaní hudby vždy o krok vpred, to stačiť nebude, no väčšina tvrdo-rockovej a metalovej verejnosti si určite s radosťou vychutná tú zmes parádnych hitov („Anthem“, „This World Can´t Tear Us Apart“) a viac ako vydarených metalových peciek („Ignition“, „Detonation“, „Entrance Of The Conflagration“„And Sadness Will Sear“, „To The Rats“,...). Zamyslí sa nad budúcnosťou kapely teoreticky načrtnutej v songu „The Rising“, ktorý sa nesie takmer v štadióno-rockovom štýle a nebude jej vadiť ani tak trochu kostrbatá záverečná inštrumentálka „The Crusade“.

Chystané turné po boku IRON MAIDEN je síce jedným zo splnených snov tejto mladej kapely, no o pár rokov sa o ňom bude určite hovoriť iba ako o jednej z mnohých úspešných zastávok v kariére TRIVIUM. Ak dokážu Heafy a spol. už okolo dvadsiatky zložiť takýto silný materiál, ani pri najbujnejšej fantázii si neviem predstaviť, čo nás čaká v budúcnosti. Moje úvahy v súvislosti s predchádzajúcim albumom „Ascendancy“ som ukončil tým, že som zvedavý, s čím odpovedia hviezdy ako KILLSWITCH ENGAGE, AS I LAY DYING, CHIMAIRA alebo THE BLACK DAHLIA MURDER. Mám pocit, že „The Crusade“ je už rukavicou hodenou na trochu vyšších miestach (nielen) metalového rebríčka. TRIVIUM skutočne kopú zadky!

 90

Rudi

Verdikt

Thrash metal po mnohých rokoch opäť na výslní, vďaka TRIVIUM vo veľmi chytľavej a zaujímavej podobe.

Hodnocení

Autor
8,5 / 10
Redakce
5,5 / 10
Čtenáři
7,1 / 10

Další informace

Stopáž: 57:28

Produkce: TRIVIUM a Jason Suecof
Studio: Audiohammer Studios, Sanford, FL a Morrisound Studios, Tampa, FL

www.trivium.org

Sestava

Skladby

  1. Ignition
  2. Detonation
  3. Entrance Of The Conflagration
  4. Anthem (We Are The Fire)
  5. Unrepentant
  6. And Sadness Will Sear
  7. Becoming The Dragon
  8. To The Rats
  9. This World Can´t Tears Us Apart
  10. Tread The Floods
  11. Contempt Breeds Contamination
  12. The Rising
  13. The Crusade

Diskografie

What The Dead Men Say (2020)
The Sin And The Sentence (2017)
Silence In The Snow (2015)
Vengeance Falls (2013)
In Waves (2011)
Shogun (2008)
The Crusade (2006)
Ascendancy (2005)
Ember To Inferno (2003)
Trivium (EP) (2003)

Jiné pohledy

5 / 10
Vidím, že Rudi zase lže, jako když tiskne, tudíž musím zasáhnout a uvést vše na správnou míru, aby nebyl fanoušek zmaten. Takže "The Crusade" je marketingový produkt zcela průměrné kvality, který fanouška žánru asi potěší, ale odborníka nenadchne...A ještě si dovolím dva dotazy:
1. KOMU TRIVIUM skutečně kopou zadky?
2. O jakém "(nielen) metalovém" žebřičku to hovoříte, pane Rudi???
Shnoff | 3. listopadu 2006

 

6 / 10
Tak tady zase máme další objev, další hvězdičku, které je předpovídáná zářná kariéra. Co si však počít s kapelou, která tak nepokrytě tankuje z čerpacího stojanu s nápisem METALLICA? Je pravdou, že její motor na tyto pohonné hmoty pracuje poměrně slušně a bez nadměrného množství exhalátů a že jeho zvuk se občas poslouchá příjemně, ale k čemu tohle všechno, když jsou tady starší alba výšeuvedených slavných Američanů? Pohled na tuto desku bude asi u každého diametrálně odlišný v závislosti na schopnosti akceptovat, byť vcelku povedený, ale plagiát.

PS: A v první skladbě "Ignition" jsem už jen očekával, kdy Mathew začné řvát "Master, Master ...". Tady jste pánové zašli až příliš daleko!:-)
Dalas | 3. listopadu 2006