Jedno nemožno NEGURĂ BUNGET uprieť: z prvého rumunského blackmetalového zoskupenia vôbec sa za pár rokov vyšvihli do európskej triedy, pod krídla malého, ale rešpektovaného labelu Code666. Istú, sčasti iracionálnu fascináciu zachmúrenými Temešvárčanmi priznáva aj autor recenzie: vynikajúca výtvarná stránka albumov, rozumná dávka žánrového klišé či akási aura exotiky spôsobili, že mám NEGURU jednoducho rád – i keď, popravde, ani adorovaný „’N Crugu Bradului“ žiadna sláva nie je. Vydarené EP „Inarborat Kosmos“ prehlušilo dojmy z nemastného-neslaného vystúpenia na desiatej edícii Brutal Assaultu, no i tak som bol rozhodnutý „Om“ nechať preplávať bez povšimnutia.
Spravil by som chybu: NEGURĂ BUNGET natočili jednu z najlepších blackmetalových dosiek posledného obdobia, doplnili ju o DVD a komplet zabalili do krásneho obalu, ktorými je Code666 konieckoncov preslávený.
Ťažko zameniteľný, typický zvuk NEGURĂ BUNGET (koľko dnešných blackmetalových spolkov si s nikým nepomýlite?) predstavuje kontinuitu s ich predošlou tvorbou. Kým „’N Crugu Bradului“ bol tématickým albumom, krútiacim sa okolo štyroch ročných období, „Om“ je postavený na čísle o jednom väčšom. Koncept „Om“, odkrytý skupinou v rozhovore obsiahnutom na DVD, je inak pre poslucháča takmer nebadateľný, jeho prítomnosť naznačuje len zovretosť albumu, jeho hudobnej i výtvarnej stránky.
Po obligátnom, no pôsobivom intre nasleduje jadro albumu, takmer štvrťhodinová skladba „Ţesarul de lumini“. Ťažko povedať, prečo je tak dobrá: zrejme preto, že napriek tomu, že nevybočuje zo žánrových mantinelov, obsahuje dostatok neotrelých nápadov, nabalených na ústredný, bzučivý riff. Napriek tomu, že slovo „atmosféra“ (pričasto používané ako bianko ospravedlnenka na skladateľskú bezradnosť) nemám rád, musím priznať, že pri počúvaní „Ţesarul de lumini“ je jednoduché nechať sa uniesť a prelietať v mysli nad hustými tmavými karpatskými lesmi, presne tak, ako v klipoch na DVD časti „Om“. Zámer, ktorého realizácia funguje sama od seba.
Členovia NEGURĂ BUNGET sami priznávajú, že termín black metal ostane vždy prepojený s ich tvorbou, i keď sa jej snažia dodať nemenej hodnotnú myšlienkovú stránku či filozofický koncept. Imidž kapely je pritom oprostený od všetkých iritujúcich žánrových stereotypov, absentujú warpainty, pentagramy, antikresťanská či (prehnane) národná symbolika. I tak pôsobí NEGURĂ BUNGET v dobrom slova zmysle tradične a sympaticky staromilsky, akoby vychádzajúc priamo z koreňov, ktorých jednotlivé vplyvy sú jasne vystopovateľné i s odstupom času. Na výslednom dojme sa podieľa aj výhradné používanie rumunštiny, dodávajúce skladbám akýsi závoj tajomnej nepreniknuteľnosti a nepretrhnuteľného puta s miestom vzniku.
Jedným z mála záporov „Om“ je jeho dramaturgická nevyváženosť: po vynikajúcej prvej štvrtine albumu (hneď treťou skladbou je výborné zvoľnenie „Primul Om“, bezprostredne nasledovaná klipovkou „Cunoaşterea tăcută“) prichádza útlm v podobe až príliš neinvenčných čiernokovových nášupov, len zriedka ozvláštnených ľudovými nástrojmi a netradičnými intermezzami. Napriek tomu je „Om“ jeden z minima albumov, ktoré dokážu poskytnúť mimoriadnu kvalitu v tak vylúhovanom štýle, akým atmosférický blackmetal je – a dosahuje méty, o ktoré sa snažia mnohé ďalšie, pohanstvo, folklór a svoj pôvod milujúce kapely.
V dobe, keď sa ani niekdajší králi žánru nedokážu priblížiť k nimi samými vytýčenej latke, NEGURĂ BUNGET pôsobí ako zjavenie – svojské, originálne i bez použitia experimentov, prepracované a, predovšetkým, poskytujúce majiteľovi disku „kompletný“ zážitok.
