Od vynikajúceho pražského koncertu nestihlo ubehnúť ani polroka a kalifornská štvorica stihla opäť doraziť do pre našinca dosiahnuteľných končín, ktorými bola tento krát neďaleko ležiaca rakúska metropola. Očakávania po júnovom zážitku boli nemalé a treba rozlúštiť rébus, či zastávka v Stadthalle bude štandardne odohratým koncertom alebo dôjde na jeden z tých špeciálnych okamihov, kvôli ktorému by si človek nenavštívenie tejto udalosti mohol ešte dlho vyčítať. Jednou z indícií uľahčujúcich rozhodovanie bol fakt, že pár dní pred koncertom už bolo možné zakúpiť len lístky na sedenie.
V čase príchodu do Stadthalle sa o priazeň početného publika uchádzali na svojom víťaznom ťažení populárni MASTODON. Páni podľa predpokladov kládli dôraz na propagáciu očakávanej novinky „Blood Mountain“ žnúcej pozitívne ohlasy zo všetkých strán, hrali ako o život, napriek tomu pôsobili v otvorenom priestore veľkej haly strateno. Zrejme k tomu prispel aj fakt, že počas ich setu bežala aparatúra snáď na polovičný výkon. Napriek tomu sfúkli s prehľadom také náročné veci z novinky ako napríklad „Sleeping Giant“. Napriek údelu predkapely MASTODON svoju úlohu plnia na výbornú a ich tvorbu sa tak podarilo predstaviť opäť širším masám.
Nástup TOOL bolo možné po návšteve pražského koncertu pomerne presne odhadnúť na základe podmazov, ktoré sprevádzali úpravy pódia. Zaznel opäť akýsi ambient s frekventovane ohýbaným slovom motherfucker, a keď dohrali ukážky z posledného MESHUGGAH, stačilo sledovať z miest na sedenie pohyb okolo pódia. Ako prví vkročili na pódium Justin s Dannym, krátko na to nasledovaní zvyšnou dvojicou a odpálili „Stinkfist“, ktorá sa nielen na moje prekvapenie obišla bez akýchkoľvek vizualizácií, „len“ za podpory bežného svetelného aparátu. Fotografovať bolo dovolené len profesionálom počas prvej skladby a jedného z nich nechal Maynard po odpálení blesku vyhodiť (rakúska ochranka nemilosrdne zabavovala všetky fotoaparáty, paradoxne s výnimkou telefónov s často niekoľkomegapixelovými fotoaparátmi). Prvý z krátkych príhovorov nevynechal politiku a z Maynardových úst zaznelo: „Good evening. Congratulations, Arnold Schwarzennegger got elected again". Nasledujú „Forty Six & Two“, rytmicky vibrujúca „Jambi“ z novinky a s nimi vzhľadom na dianie na pódiu rýchlo potlačený pocit sklamania, že pôjde „len“ o koncert s minimálne odlišným playlistom od letnej časti turné. Ako v „Stinkfist“, tak „Schism“ prináša tradičné improvizované vsuvky, zvlášť v „Schism“ príjemne prekvapila oproti originálu podstatne rýchlejšie reprodukovaná pasáž približne v strede skladby. Intro „Lost Keys“ naznačuje, že bizarná „Rosetta Stoned“ s „parental advisory“ textom aj tento krát našla miesto v prvej polovici playlistu, oproti Prahe potešili aj pri ostatných skladbách pozmenené animácie na projekčných plátnach. Príjemne prekvapila aj „Swamp Song“ z „Undertow“, ktorá nahradila „Sober“ z letnej časti turné. Nasleduje krátka oddychová prestávka, počas ktorej sa štvorica muzikantov usadí na kraji plošiny vyhradenej pre pohybové kreácie Maynarda Keenana. Justin Chancellor oslavoval v ten deň narodeniny, čo okrem predtým MASTODON stroho pripomenie aj Maynard. Oslávenec vyťahuje zapaľovač a po Stadthalle sa rozsvietia stovky plamienkov zo zapaľovačov snáď každého prítomného fajčiara. Táto epizódka trochu ospravedlnila zákaz fajčenia tradične ignorujúcich Rakúšanov a TOOL reagujú niečím naozaj špeciálnym (aspoň než si človek prečítal playlist z talianskych zástaviek turné), ktorým bol dvadsaťminútový dvojzáprah fundamentálnych kompozícií aktuálneho albumu – „Wings For Marie“ a „10 000 Days“. Po náladovej i kompozičnej stránke náročné skladby odohrajú v absolútnom ponorení sa do svojho sveta, za nemého úžasu všetkých zúčastnených, znásobeného opäť pôsobivými projekciami i novo použitými lasermi v priestore celej haly. V tej chvíli už k dokonalosti naozaj chýbalo len priestorom letiace prasa... Šokované publikum sa rýchlo preberá a odmieňa hlavné postavy večera neutíchajúcim potleskom. Keďže zvyšky kritického myslenia odumreli počas prechádzajúcich dvoch kompozícií, len málokomu prekážal záver patriaci identickej trojici ako v prípade pražského koncertu – „Lateralus“, „Vicarious“ a „Aenima“. Záverečné skladby spieva Maynard po krátkom vysvetlení v upravenej plynovej maske pre mračná cigaretového dymu plniace priestory Stadthalle. Po darovaní tradičných suvenírov do predných rád je každému jasné, že nadnes sa tento opäť raz výnimočný a nevšedný zážitok definitívne končí.
TOOL ponúkajú naživo plnohodnotný a vyrovnaný audiovizuálny zážitok na úrovni, ktorú v súčasnosti v rockovej hudbe v tomto rozsahu už neponúka nik. A sú nepochybne jedni z mála tých, tvoriacich hudbu vhodnú na intímny domáci posluch, ktorí jej atmosféru dokážu preniesť aj na pódium. Z viedenského koncertu si tak beriem len jeden záver - budúci rok v lete vidieť povinne znova.
Foto: www.kurier.at, www.diepresse.com
