FALKENBACH, čoby „one man band“ predstavovaný chlapíkom, ktorý počúva na meno Vratyas Vakyas nás už roky obšťastňuje produkovaním pohanskej metalovej hudby, inšpirovanej nejakým tým folkom. Myslím si, že albumy, ktoré za dobu svojej existencie vyprodukoval, nikdy nevybočovali z určitých vymedzených mantinelov, či už kvalitatívne alebo ideovo. „Heralding The Fireblade“ však nie je novinka v pravom slova zmysle, keďže ide o znovunahratý, no nikdy nevydaný album, predtým pomenovaný skrátene „Fireblade“
Tak sa napime medoviny, vezmime do rúk sekery, meče a iný autentický „vercajk“ a vydajme sa na púť do sveta, keď mu vládli ešte mýty a poľnohospodárska výroba. Šum vĺn, trúbenie rohu a majestátny zvuk gitár s výrazným melodickým spevom a jednoduchou skočnou rytmikou je tým najideálnejším otvorením albumu. Takže si ešte dáme medoviny a hneď je všetko krajšie. Pred nami vidíme divoké vikingské lode krotiace divé vlny chladného severného mora a spaľujúce pohľady neľútostných bojovníkov. Chytľavá melodika, akustické nástroje, klávesy, chóry budú na tejto púti priam nepostrádateľnou nevyhnutnosťou. Keď budeme počúvanie mystických ľubozvučných melódií prekladať dostatočným množstvom medoviny, dostaneme sa aj do neznámych lesov, či na výpravu do vzdialených končín samotného Ríma a iných mýticko-mystických miest starého sveta. Za triezva sa však táto výprava môže veľmi ľahko skončiť stroskotaním.
Tým nechcem povedať, že tento album je nepodarený. V kontexte modernej tvorby a všelijakých hi-tech a muzikantsky nadupaných kúskov môže a iste aj bude pôsobiť archaicky (a nie je to len tým, že to nie je vlastne nový album). Kto má však rád nenáročný, folkom inšpirovaný posluch s trochou tej správnej pohanskej epiky, je určite na správnej adrese. Skladby sú postavené na pár akordoch, jednoduchom rytmickom základe, veľmi výraznej melodike, no a pri istom mentálnom rozpoložení, s trochou už spomínanej medoviny, sa to dá. Rozhodne, ak mám porovnávať s rozťahanou tvorbou MOONSORROW, tak FALKENBACH vychádza lepšie. Oproti povedzme poslednému albumu sa dočkáme ďaleko väčšieho zastúpenia blackových vokálov, no inak je všetko po starom.
Priaznivci si „Heralding The Fireblade“ určite vypočujú, druhá strana barikády si pomyslí niečo o sedliakoch a primitívnej hudbe a všetci budú spokojní. Hlavne k tomu netreba zabúdať tú medovinu – tá zbližuje.
