MAYHEM - Ordo Ad Chao

MAYHEM - Ordo Ad Chao

MAYHEM - Ordo Ad Chao

MAYHEM - Ordo Ad Chao

„Odkiaľ som prišiel... musím sa vrátiť
Nič viac, nič iné nezostáva
Žiaden iný cieľ“

(„Illuminate Eliminate“)

Monumentálny pomník všetkému, čo je na pravom metale odporné, alebo nevydarená snaha naskočiť na rozbehnutý rýchlik špinavého undergroundového (black)metalu? Návrat k modle „De Mysteriis Dom Sathanas“ alebo chaotické kľučkovanie so snahou striasť zo seba prízrak klesajúcej popularity?

MAYHEMFaktom je, že MAYHEM si robia, čo chcú a robia to po svojom. Ako inak popísať cestu od kultu najkultovejšieho cez skvele vyklepaný rezeň „Wolf’s Lair Abyss”, „Grand Declaration Of War“ lemovanú poklesnutým sánkami pravoverných a „Chimeru“, ktorá im mala ústa zavrieť, ale miesto toho privodila nanajvýš mierne pokrčenie plecami?

Každopádne dnes je dnes, podtitul „the true“ sa z názvu vytratil a Attila je späť, zocelený pôsobením v experimentálnom kombe SUNN O))), vyškriekaný z hosťovania u ANAAL NATHRAKH, skrátka vo forme. „Produkcia je „nekro“ ako sviňa, ale práve takto sme to chceli, toto je súčasný MAYHEM“, vraví Hellhammer – po kapelou nenávidenom predchodcovi sa na „Ordo Ad Chao“ nedostali žiadne kompromisy.

A je to počuť: o zvuk sa síce staral Knut Valle, gitarista čerstvo zosnulých ARCTURUS, no ak je dnes v dobrých kruhoch v móde mať „podzemný“ zvuk, „Ordo Ad Chao“ znie ako demáč zo zastrčenej skúšobne v Oslo. Kým častokrát je „zlý zvuk“ len synonymom pre netradičný sound, za ktorým je toľko isto práce, ako za najnovším, krištáľovo čistým počinom ktoréhokoľvek ťaháka Inside Out, MAYHEM znejú, ako keby zvuk nebol prostriedkom, ale samotným cieľom. Pochopiteľne sa stratila dynamika, „Ordo Ad Chao“ znie sústavne buď príliš ticho, alebo príliš hlasno, Hellhammerove bicie miesto ostrého guľometného štekotu len akosi ťapkajú. Drive tam je, ale nórska štvorica akoby hrala spod deky. Motto „nemesis of genesis“, skaza stvorenia, sa dočkalo naplnenia – bohužiaľ tak trochu na úkor poslucháča.

MAYHEMRúhanie sa nekončí: dovolím si tvrdiť, že Attila je len priemerný spevák, ťažiaci zo schopnosti ignorovať konvencie a krákať, šepotať či pištať si (aj s obmedzeným hlasovým fondom) podľa svojho. Kým na pódiu so SUNN O))) sa, zašitý do vreca, stará – efektívne – len o ďalší nástroj, v (znovu) domovskej kapele pôsobí hlavne ako marketingový ťahák a šialená rekvizita počas koncertných vystúpení. Ono je vlastne symptomatické, že za najlepšie nahrávky MAYHEM sú často považované dvadsaťštyri minút trvajúci „Wolf’s Lair Abyss“ a debut, na ktorom sú viac než hudba kultové okolnosti jeho vzniku – ani „Grand Declaration Of War“, ani „Chimera“ a ani „Ordo Ad Chao“ nedisponujú silným materiálom na vyplnenie celej stopáže.

Jednoznačným ťahákom novinky je tak hneď tretia skladba „Great Work Of Ages“, fantastická, zbesilá víchrica s vražedným nástupom po efektnom stop-time, nasledujúca po zlovestnom úvode „A Wise Birthgiver“ a až príliš priemernej „Wall Of Water“. V strede albumu leží zrejme najprepracovanejší kus „Illuminate Eliminate“, pomalý prúd čiernej lávy, evokujúci rovnako umiestnenú „Underneath The Universe“ z bezmenného disku THORNS (myšlienky na THORNS sa natískajú aj pri pohľade na Csihárove texty a grafické stvárnenie „Ordo Ad Chao“). Zbytok, až do rázneho konca ťažiskového tracku „Anti“, je čistý MAYHEM (neprehliadnuteľná Hellhammerova práca dopĺňa rovnako nezameniteľný gitarový rukopis výhradného skladateľa Blasphemera, prevaľúci sa vo voľnejšom tempe, striedanom náhlymi záchvatmi krkolomného trysku), no keby „chaos vzídený z poriadku“ vyšiel rok po „De Mysteriis Dom Sathanas“, vzbudil by zhruba rovnako pozornosti, ako dnes.

„Ordo Ad Chao“ pôsobí ako zjavenie hlavne tým, že MAYHEM sú azda jediné z „prvoligových“ zoskupení, ktoré sa rozhodlo obrátiť kormidlo späť a vybrať sa do minulosti nielen postupmi (v tých retro kraľuje už dlhšie – minuloročné úspechy CELTIC FROST či SATYRICON potvrdia) – ale aj „technikou“. Nadšené ohlasy a dvanáste miesto v nórskom rebríčku albumov potvrdzujú opätovný boom metalu ako takého a snáď aj istú únavu z preprodukovaných produktov, zaplavujúcich čoraz hladnejší trh v čoraz väčšom počte.

Veriť na revolúciu v klasickom čiernom kove je však naivné. Nakoniec po „Ordo Ad Chao“ zostane len tá kontroverznosť.

 398

Thorn

Verdikt

Motto „nemesis of genesis“, skaza stvorenia, sa dočkalo naplnenia – bohužiaľ tak trochu na úkor poslucháča.

Hodnocení

Autor
6,5 / 10
Redakce
8,8 / 10
Čtenáři
7,9 / 10

Další informace

Stopáž: 40:51

Produkce: Blasphemer a Attila, zvuk a mix Knut Valle a MAYHEM
Studio: Mølla Studio, Myhome-Yourtomb Studio

Obal navrhli Trine Og Kim. 3000 kusov albumu bolo vydaných v plechovom slipcase s odlišným bookletom.

www.thetruemayhem.com

Sestava

Skladby

  1. Wise Birthgiver
  2. Wall Of Water
  3. Great Work Of Ages
  4. Deconsecrate
  5. Illuminate Eliminate
  6. Psychic Horns
  7. Key To The Storms
  8. Anti

Diskografie

Atavistic Black Disorder / Kommando (EP) (2021)
Daemon (2019)
Esoteric Warfare (2014)
Ordo Ad Chao (2007)
Chimera (2004)
U.S. Legions (2001)
European Legions (2001)
Grand Declaration of War (2000)
Mediolanum Capta Est (1999)
Wolf´s Lair Abyss (1997)
De Mysteriis Dom Sathanas (1993)
Live In Lepzig (1993)
Deathcrush (1987)
Pure Fucking Armageddon (1986)

Jiné pohledy

8 / 10
Čas hraje roli! Oprávněnost tohoto rčení, které nedávno nabylo téměř kultovního statutu, se mi opět v souvislosti s poslechem této desky potvrdila. Zvuk se mi nelíbí a je z něj cítit kalkul na sto honů, Csihar je v porovnání s Maniacem slabším vokalistou a je spíše dobrým performerem, leč nahrávka jako celek skutečně má atmosféru, což je v porovnání s „Chimera“, která prosvištěla jedním uchem dovnitř a druhým ven, aniž by zanechala nějaký výraznější chuťový ocas, velmi příjemné zjištění.

Nakonec to přece jen po počátečním odsudku vidím pozitivně, ovšem když si zkusím tuto desku představit ve stejné produkci, jako poslední dva kusy, skřípu zubama. Kochat se prací nejlepšího bubeníka na světě (jak správně tvrdí kolega V-dur), který má konečně volné končetiny a není nucen odvádět námezdní nádeničinu, se dá i přes tu zvukovou deku. A Blasphemer samozřejmě taky není žádný nýmand.

Co z toho všeho plyne? Že „Ordo Ad Chao“ je, jak opět velmi správně podotknul kolega Thorn, počinem velmi kontroverzním, což může být známka jisté zajímavosti potažmo kvality. A to je na současné black metalové scéně plné bezpohlavních prefabrikátů jevem stále řidším.
Shnoff | 14. května 2007

 

8,5 / 10
Prepokladám, že kým ste prišli až k tomuto drupíku, o zvuku ste sa dočítali dosť. Takže len toľko, že podľa mňa je dokonalý. Predošlé albumy ho mali lepší a nebavili ma, "Ordo Ad Chao" ma baví nesmierne.

A zbytok s tým súvisí tiež. MAYHEM boli vždy dostatočne progresívni a citliví na varovné signály motania sa v kruhoch, takže do veľkej miery je aj "Ordo Ad Chao" novou, originálnou a zaujímavou doskou na mnoho posluchov. Občas pôsobí neznesiteľne, miestami si tá prazvláštna "avantgarda" pomáha bezmyšlienkovým násilím na poslucháčovi. Za najväčšie pozitívum súčasných MAYHEM však považujem to, že hrajú prešpekulovane a živelne zároveň a tak hrá málokto.
V-dur | 4. května 2007

 

10 / 10
Na niečo takéto som v prípade MAYHEM čakal celých desať rokov - od vydania fantastického EP "Wolf´s Lair Abyss". Prekvapujúco aktívny Attila (texty, zvuk a produkcia ako taká) dokazuje, že jeho spolupráca s pánmi zo SUNN O))) sa neobmedzila iba na nosenie krvavého vreca na koncertoch. Pozorný a inteligentný maďarský umelec veľmi kvalitne nasával zaujímavé vplyvy.
Blackmetalová beštia požierajúca súčasný drone-slugde-doom-noise trend aj s chlpmi a vypľúvajúca obrovský čierny chuchvalec hudobnej zloby a nenávisti - to je "Ordo Ad Chao". Padám na kolená pred jedným z najmocnejších hudobných diel (nielen) tohto roka.
Rudi | 1. května 2007