Meno Serj Tankian je pojem. Keď sa tento človek rozhodne vziať pod krídla svojho vydavateľstva Serjical Strike novú kapelu, radno zbystriť pozornosť. Jeho zatiaľ poslednou akvizíciou sa stali chlapíci z Texasu, FAIR TO MIDLAND. A Tankian si môže medliť ruky. Na výslnie vytiahol kapelu, ktorá si albumom „Fables From a Mayfly: What I Tell You Three Times Is True“ podala prihlášku do prvej ligy hudobného priemyslu.
„Take a little dive into the shallow or spy what do you see? I see the tortoise and hare in a rat-race and it fits like a glove under my sleeve, just wait ´till then. Their heads are the heaviest of operation, he´s still not lost imagination. You can hear him mouth the whole ending, just wait ´till then.“
FAIR TO MIDLAND sú jednou z kapiel, ktoré absorbujú rozmanité hudobné vplyvy ako špongia, dokážu ich spracovať a následne pretaviť v svojský symbiotický celok. „Fables From A Mayfly“ čerpá z niekoľkých základných okruhov, na ktoré sa v menšej či väčšej miere nabaľujú ďalšie prvky. Jadro tvorí art rock/metal (áno, je to príliš široký a sprofanovaný termín, ale lepší nepoznám) a nu-metal. Hudobný plášť potom dotvárajú chytľavé pop-rockové melódie, jemná dávka psychedelického rocku, ale aj brit-pop. Pod rozmanitosť albumu sa zrejme najviac podpísal producent David Bottrill (KING CRIMSON, TOOL, MUSE). Mnohé ostrejšie pasáže sú zase veľmi podobné vyzneniu domovskej kapely druhého producenta Serja Tankiana. Našťastie sa vždy jedná len o chvíľkové, aj keď výrazné, spestrenie. Motív v štýle SYSTEM OF A DOWN vykopáva aj celý album. Po prvotnom údere na ušné bubienky ale nastupuje rozšafná funková gitara a basgitara, na pozadí si pozvoľne pláva klavírna vyhrávka. Hlavnou črtou FAIR TO MIDLAND je však sugestívny vokál Darroha Suddertha. Jeho mierne tremolo v úvode „Dance Of The Manatee“ miestami znie akoby bolo zo skla a malo sa každou chvíľou rozbiť na márne kúsky. V refréne sa ale spev presunie do skvelého falzetu, aby klimax skladby obstaral takmer deathový growling. Akýsi dojem jemnosti a zraniteľnosti v speve sa objavuje aj v niektorých ďalších skladbách („Vice/Versa“, „April Fools And Eggmen“), tak, ako aj náhle striedanie rozmanitých polôh. Nedá sa povedať, že by niektorý z Sudderthových výrazov bol slabší ako iný. Jednoznačne najzaujímavejšie ale v jeho podaní vyznievajú vysoké party. Omnoho nenápadnejším ako vokál, ale taktiež charakteristickým znakom FAIR TO MIDLAND, je podmanivá hra klavíra, respektíve piana. V niektorých piesňach len ukradomky preteká okolo gitarových riffov („Upgrade^Brigade“), inde je zase výrazným štýlotvorným činiteľom („Kyla Cries Cologne“, „A Wolf Descends Upon The Spanish Sahara“). Práve „A Wolf Descends...“ je jedným z vrcholov albumu. 
Združuje v sebe to najlepšie, čo FAIR TO MIDLAND ponúkajú - dramatickú výstavbu skladby, famózny (© Rudi Rus) vokál, pôsobivú a sýtu hru klavíra a strhujúci refrén. Podobne ako ostatné piesne na „Fables From Mayfly“, aj jeho vlajková loď našťastie rastie viac do šírky, ako do dĺžky.
Ak sa budete chcieť k „Fables From A Mayfly“ postaviť kriticky a hľadať nejaký väčší nedostatok, budete potrebovať lupu. Pokiaľ si ale chcete užiť výlet do záhadnej krajiny krátkych rozprávok, tak sa pohodlne usaďte a nechajte si každú z nich povedať trikrát. FAIR TO MIDLAND vás isto iste presvedčia o svojej pravde.
