Fedor Frešo uviedol začiatok koncertu a zároveň sa ospravedlnil takto: „keď vám poviem, prečo meškáme, ani mi neuveríte, preto len krátko - išli sme cez Budapešť...“ Svojou bezprostrednosťou ihneď vymazal všetku nervozitu publika, ktoré skoro hodinu muselo vyčkávať vo vestibule na otvorenie sály a koncert jazz-rockovej slovenskej formácie FERMATA. Skupina sa predstavila Košičanom po dlhých ôsmich rokoch a dôkazom hladu po ich muzike bolo preplnené hľadisko divadla Thália i kopa sklamaných fanúšikov, ktorí sa museli otočiť s dlhým nosom pred vypredaným divadlom.
Ale predsa len dôležitejšie bolo dianie na pódiu a preto sa k nemu vrátim. Nech rozmýšľam, ako chcem, nedokážem nájsť slová, ktorými by som dostatočne vyjadril to, čoho som bol svedkom. Snáď jediný termín, ktorým sa aspoň sčasti dokážem priblížiť k opisu diania je slovo „peklo“, ale určite nie v negatívnom slova zmysle. Pekelné výkony štyroch vynikajúcich muzikantov sa dopĺňali, predbiehali, spolupracovali a súperili natoľko, že som miestami ani nevedel, kam s otvorenými ústami skôr pozerať. Zakladateľ formácie František Griglák, už šedivejúci starší pán, okolo seba sálal toľko energie, že mu mnohí mladší môžu závidieť; radšej nebudem ani spomínať, s akou ľahkosťou obsluhoval svoje gitary. Jeho sekundant, legendárny člen COLLEGIUM MUSICUM Fedor Frešo, mu neostával nič dlžný a minimálne v mojom prípade ma mnohokrát zaujal viac ako excelentný Griglák. Len škoda, že nepoužil svoj bezpražec, ktorého zvuk sa mi pozdával viac, častejšie ako v jednej kompozícii. Fedor zaujal taktiež vtipnými komentármi a odľahčením vážnej hudobnej náplne koncertu. Podobne ohlásil aj posledný song („Viňa Del Mar“) pred prestávkou, ktorú zdôvodnil potrebou dojesť chlebíčky v šatni, aby si skupina neurobila hanbu. Po zlikvidovaní občerstvenia sa chlapi vrátili na pódium a ja som si mohol začať viac všímať aj ďalších dvoch členov formácie. Nenápadný Peter Preložník, schovaný za klaviatúrami, pôsobil tak trocha zakríknuto, no na jeho schopnostiach sa tento 
môj dojem vôbec neodzrkadlil. Z „nováčikov“ ma najviac zaujal Igor Skovay, tento viac-menej štúdiový a nájomný bubeník predviedol strhujúci výkon, ktorým dotvoril famózny výkon celej formácie. Playlist večera sa skladal zo skladieb umiestnených no novších albumoch kapely, pričom naviac ich odznelo z albumu „X“ (1999). Tak trochu škoda, že nenačreli aj do hlbšej minulosti, osobne by som privítal aj niečo z „Huascaran“. Jedinou staršou vecou tohto večera bol cover skladby „Apple Tree In Winter“, z roku 1972 od Deža Ursínyho a PROVISORIUM. Nadšenie v publiku nemalo konca-kraja a aj napriek tomu, že sa podarilo dostať FERMATU naspäť na pódium, aby zahrali svoju asi najznámejšiu skladbu „Spomienka na Amsterdam“, musel prísť po dvoch hodinách koniec.
Hoci by som určite zniesol viac, odchádzal som nadmieru spokojný. Takáto kvalita sa nevidí každý deň a v prípade, že túto skupinu nepoznáte, mohla by sa páčiť fanúšikom progresívnejších skupín ako DREAM THEATER, GORDIAN KNOT... atď. V každom prípade odporúčam.
