EMOR patria medzi najvýraznejšie vychádzajúce hviezdy slovenskej scény a pritom im k tomu stačilo málo – (dobre) napodobniť NEUROSIS. To je pri dĺžke pôsobenia a čase, ktorý ubehol od pomyselného zenitu Američanov naozaj tristné skonštatovanie. Nehovoriac o tom, koľko iných pionierskych metalových prúdov sa prevalilo svetom bez toho, aby Slovensko pootvorilo čo len jedno oko. Oberať EMOR o body za nedostatok konkurencie a tým pádom predsa len trochu ochudobnenú zásobu originality by bolo rovnako hlúpe, ako ich glorifikovať len za to, že sú viacmenej jediní. Pravda je, ako to často býva, niekde uprostred.
Niežeby sa z trojskladbového EP dalo vyčítať úplne všetko. Čosi však predsa. EMOR vedia zložiť silné skladby a v jednom z troch prípadov dokonca zaujať originalitou. Obohatená o produkciu Mareka Rakovického (LAVAGANCE, ex-TESTIMONY), ich hudba možno nie je až tak úplne vývozný artikel, slovenskú scénu (tú širšiu) však roznáša na kopytách. Strednorytmová neskorohardcorová valivá riava znie dostatočne sebavedomo a sľubne, aby z toho mohol byť naozaj kvalitný dlhý album. A ak chcú EMOR ešte viac, prehodenie výhybky do vôd, ktoré na EP reprezentuje „Žatva“ by pre nich pri zachovaní kvality znamenalo status charizmatickej a pútavej kapely. Posledný track je totiž presne tá možnosť, ako zo zdanlivo širokého ihriska NEUROSIS-revivalu uniknúť. Dobre vyfrázovaný a najmä sebavedomo zaspievaný slovenský text robí zo „Žatvy“, ehm... hit.
Na Slovensku pravdepodobne neexistuje kapela, ktorú by sa oplatilo sledovať viac, ako EMOR. Ak sa im podarí v krátkom čase nahrať dlhotrvajúci album, musí byť originálnejší, charizmatický, správne rozmerný a najmä čo najmenej premyslený. Stačí ak bude správne spontánny a živelný, presne ako tie najlepšie momenty z EP „Ouriver“. Znie to nelogicky, no ak by bol navyše zaspievaný v slovenčine, EMOR by nestratili absolútne nič a získať by mohli veľa.
„Tá ohromná hora stláča nás dolu.
Nik už nebude lepší, konečne spolu.“
(„Žatva“)
(kompletný materiál je možné vypočuť si na Myspace profile EMOR.)
