Ďalším výraznejším extrémnym headlinerom, ktorý nedávno navštívil Košice, sa stali legendárni VADER oslavujúci svoje úctyhodné výročie s poradovým číslom 25. Pri predstavovaní účinkujúcich netreba samozrejme opomenúť ani exotických SEPTICFLESH z Grécka. Čo už pôsobilo problematickejšie, bolo miesto koncertu a predkapely, o ktorých som nič nevedel.
Miesto konania Colosseum disponovalo potrebnými vlastnosťami, aby splnilo všetky kritéria kladené na poriadnu metalovú dieru, pajzel -- doplňte si vlastné prívlastky... Absencia čerstvého vzduchu, kumulujúca sa teplota, zápach z WC ... naskýta sa len filozofická otázka, či má pre komunitu zmysel usporiadať koncert v niečom kultúrnejšom. V konečnom dôsledku je to ale samozrejme lepšie ako nič a ak sa má človek možnosť sústrediť na kvalitnú produkciu z pódia a dobrý zvuk, dá sa to zniesť (divím sa ako to prežíva flóra nachádzajúca sa v priestoroch klubu).
Nuž u prvých dvoch kapiel DEVIAN a INACTIVE MESSIAH sa to znášalo len ťažko, keďže produkcia oboch kapiel predznamenávala skôr sklamanie, než nejaký kvalitnejší zážitok. Prvá z menovaných sa prezentovala okrem chabého zvuku death metalom s nejakými tými samplami spolu s veľmi monotónnou rytmikou. Zhrnul by som to ako slabší odvar SEPTIC FLESH, pravdepodobne zvolený zámerne. DEVIAN bol asi ešte väčším zlom. Opäť sa jednalo o death metal reznutý trochou blacku, s prídavkom totálne „agro“ pódiovej prezentácie, za ktorú by sa ani RUNNING WILD nemuseli hanbiť. Bonusom bola bubeníkmi servírovaná „bramboračka“. Obe prezentácie boli hudobne monotónne s poslabším zvukom, a tak boli skôr dôvody na skepticizmus. V konečnom účtovaní ale 1:0 pre INACTIVE MESIAH.
Našťastie sme bez väčších prieťahov prekročili k prebudenému gréckemu démonovi SEPTICFLESH. Mierne rozpačitý úvod „Unbeliever“ sa rozplynul v opare fantastickej „Virtues Of The Beast“, ktorá je jednou z mojich najobľúbenejších skladieb. Od tejto chvíle ma Gréci plne pohltili svojou atmosférou – artiklu, ktorý sa podarí preniesť zo štúdiovej podoby na pódium len málokomu. Vytiahnuté zbory (samozrejme z playbacku), charizmatický démonický prejav frontmana a totálne nasadenie kapely boli kombináciou, pri ktorej sa nie celkom optimálny zvuk dal prehliadnuť. Setlist bol delený medzi novinku a „Sumerian Daemons“, z ktorého odzneli okrem spomínaných skladieb ešte „Red Code Cult“ a titulka. S komplikovanejšími novinkovými skladbami si kapela poradila taktiež viac než dobre, prepracovaná rytmika „Lovercraft’s Death” prípadne „We, The Gods“ bola pôsobivá. Okrem toho zazneli na zboroch postavená „Comunion“, náklep „Babel’s Gate” a atmosférická „Anubis“. Pohľady na toto vystúpenie sa môžu líšiť, mňa osobne však chytilo za srdce a po paralele by som musel siahnuť do minulosti, konkrétne do roku 2006 a vystúpenia MAYHEM na festivale Brutal Assault.
Poliaci VADER aj počas krátkej chvíle do výpadku elektriny jasne demonštrovali, kto bude technickým i zvukovým kráľom večera. Inak, ako profesionálny výkon sa toto vystúpenie označiť ani nedá. Ostatne, po tak dlhej dobe na scéne nik nemohol očakávať menej. Do veľkej miery bolo jasné, že na tvrdení, že bicie robia hudbu, niečo pravdy bude. Tým nechcem zatieniť zvyšok kapely, ktorá vo všetkých oblastiach pôsobila (očakávane) dokonale zohrato. Hralo sa logicky prevažne zo starších dosiek a keďže sa určite neradím medzi znalcov tvorby kapely, známych mi bolo len zopár skladieb. Tento fakt však žiadnym spôsobom neznížil pôžitok z technicky nabrúsenej produkcie bleskových sól i typickej rytmiky. Prekvapil ma Petrov vokál, ktorý bol ďaleko farebnejší, než ak ho poznáme zo štúdioviek. Potešili i osvedčené hitovky „Wings“, „Helleluyah!!!” aj prídavkový cover „Raining Blood“ od amerických SLAYER. Zásadnou výhradou by bola len krátkosť setu. Určite by všetci prítomní zvládli zopár skladieb naviac (spolu ich bolo tuším 8). Čo dodať záverom? Myslím, že tu máme nenasýtený trh a „veľké“ kapely sa oplatí sem dotiahnuť – už len snáď zohnať kvalitnejšie priestory. To si už ale asi prajem priveľa.
Fotografie: Ivin
