HAMMERS OF MISFORTUNE - Fields/Church Of Broken Glass

HAMMERS OF MISFORTUNE - Fields/Church Of Broken Glass

HAMMERS OF MISFORTUNE - Fields/Church Of Broken Glass

HAMMERS OF MISFORTUNE - Fields/Church Of Broken Glass

Zaškatuľkovať HAMMERS OF MISFORTUNE ako akúsi obskúrnu heavymetalovú kapelu by bolo nepresné, rovnako ako považovať tento sanfranciský sextet za bočný projekt gitaristu SLOUGH FEG.

HAMMERS OF MISFORTUNEJohn Cobbett (okrem SLOUGH FEG aj LUDICRA, GWAR či JARBOE) totiž tak trochu klame telom. Experimentovanie s rozsiahlejšími formami formálne zahaľuje do konzervatívneho kabátu, no štandardný hevík ako výsledok vypadol snáď len z predošlej dosky „Locust Years“. Kým debut „The Bastard“ – pokus o akúsi operu – nezakryl ojedinelé blackmetalové vplyvy, novinka, ktorou je rovno dvojalbum „Fields/Church Of Broken Glass“, je neskrývaným návratom k epickému artrocku strihnutému jeho novými, „progovými“ variáciami.

V dvojstrannom obale s dvoma bookletmi nájdete dve CD (alebo dve platne – práve vinyl má byť tým hlavným nosičom nahrávky). Snaha rozdeliť „Fields“ a „Church Of Broken Glass“ na úplne nezávislé albumy nebola úplne úspešná: pôvod v rovnakých nahrávacích sessions tej istej zostavy sa nedá zaprieť. No vadí to len pramálo: tých sedemdesiat minút sa dá počúvať vkuse i oddelene. Prvý disk otvára trojdielna „roľnícka“ skladba „Fields“: každá z jej častí je inou piesňou, iným náhľadom na jednoduchú tému, dostatočne vyjadrenú titulom samotným. Cobbett inšpiráciu históriou totalitných režimov nezapiera (viď rozhovor pre Pitchfork), jej transpozícia do súčasnosti sa dá vystopovať v každej zo skladieb na „Fields“. Bez ohľadu na obsah – ktorý by však bolo škoda odsúvať bokom – upúta hudba HAMMERS OF MISFORTUNE variabilnosťou, ktorá bohate kompenzuje jemné zakopnutia, interpretačné i zvukové. Cobbett dal pozor, aby nezopakoval model „Locust Years“, z ktorého vyčnievala jediná pieseň. Všetkých jedenásť kompozícii na „Fields/Church Of Broken Glass“ sa časom rozprestie do vejára, v ktorom nič neprebýva (a nechýba).

Jesse QuattroHAMMERS OF MISFORTUNE v niektorých ohľadoch pripomenú britských progrockerov ARENA, na ostatných dvoch albumoch pracujúcich s nie nepodobným, voľne koncepčným motívom, zabaleným takisto do retro obalu. „Fields/Church Of Broken Glass“ v podstate ani nie je metalová doska: tých pár rýchlejších kusov by si v roku 1975 mohla vystrihnúť ktorákoľvek hardrocková kapela. Po odchode výrazného speváka Mike Scalziho (tak isto SLOUGH FEG) si vokálne party rozobral nenápadnejší Patrick Goodwin a Jesse Quattro. Práve zamatový hlas druhej menovanej (a hammond organ ďalšej dámy v skupine, nordickej blondíny Sigrid Sheie) zdobí tie najlepšie skladby celej (dvoj)nahrávky. Okrem skvelej druhej časti „Fields“ s rovnomenným podtitulom si ich John Cobbett ako výhradný autor hudby i textov nechal na samotný záver. Druhá polovica „Church Of Broken Glass“ – od pocty akémusi zabudnutému sanfranciskému predmestiu v skvelým refrénom vybavenej „Butchertown“ cez zborovú „Gulls“ až po melancholicky zamyslenú titulnú skladbu druhého disku – neobsahuje prakticky žiadnu hlušinu. Výdych po podstatne intovertnejšej a temnejšej polovici diela znamená záverečná, nemilosrdne stopnutá „Train“, opäť s invenčným striedaním spevákov a pre zmenu opäť v duchu ľahko stráviteľného, príjemného hard rocku.

Občas je ťažké snažiť sa zvečniť dojmy práve z tých albumov, ktoré sa v prehrávači usídlili na dlhú dobu. Prípad „Fields/Church Of Broken Glass“ je komplikovanejší o to, že nejde o nič viac, než o sympatickú, nenáročnú a dokonale chytľavú nahrávku. Jednoduchá otázka „páči/nepáči“ má u mňa jasnú odpoveď.

Zdalo že mi, že začul som tvoj hlas
v chráme rozbitého skla
a tak som späť
Verní zostali
No teba nepočuť
Ešte treba uhasiť smäd
na sľuby zabudnúť
A ohňa viac niet
pre dnešný deň

(„Church Of Broken Glass“)

 5

Thorn

Verdikt

Jednoduchá otázka „páči/nepáči“ má u mňa jasnú odpoveď.

Hodnocení

Autor
8,5 / 10
Redakce
6,5 / 10

Další informace

Stopáž: 37:23+33:3

Produkce: John Cobbett & Justin Weis, Doug Hilsinger
Studio: Trakworks

www.hammersofmisfortune.com

Sestava

Skladby

  1. Fields Trilogy: a) Agriculture
  2. Fields Trilogy: b) Fields
  3. Fields Trilogy: c) Motorcade
  4.  
  5. Rats Assembly
  6. Always Looking Down
  7. Too Soon
  8. Almost (Left Without You)
  9. Butchertown
  10. The Gulls
  11. Church Of Broken Glass
  12. Train

Diskografie

Fields/Chuch Of Broken Glass (2008)
The Locust Years (2006)
The August Engine (2003)
The Bastard (A Tale Told In Three Acts) (2001)

Jiné pohledy

V-dur
7 / 10

HAMMERS OF MISFORTUNE sú jedineční kombináciou toho najtradičnejšieho heavy metalu s feelingom 70. rokov. Áno, nič prevratné tým nevynašli, no ako jedni z mála dokážu disponovať vlastným charakteristickým zvukom a dnes tak vzácnou nezameniteľnosťou pri zachovaní počúvateľnosti.

Čo na dvojalbume "Fields/Church Of Broken Glass" bohužiaľ nefunguje, je naplnenie ambícii. Príjemná, počúvateľná a často veľmi zaujímavá hudba nápadovo mierne zaostáva za skvelými aranžami a produkciou. Poslucháč každú chvíľu cíti, že s trochou pridanej hodnoty by bolo pre HAMMERS OF MISFORTUNE najľahšie na svete posadiť ho na zadok. A zostáva na nohách - ak chcete, má ich maximálne slušne roztrasené. Plus, tentokrát žiaden hit, ako bol svojho času "Trot Out The Dead".

Snáď to bude tým, že vrcholový album HAMMERS OF MISFORTUNE nás ešte len čaká. ... [14. listopadu 2008]

 

Darkmoor
6 / 10

Moje první setkání s KLADIVY a rozhodně ne setkání špatné. Jen jsem ale po nadšených komentářích čekal trošku víc. Na "Fields/Church Of Broken Glass" si užijí hlavně fanoušci analogů a kláves vůbec, v nich se skupina skutečně nežinýrovala a ve výsledku jim to moc sluší. Jinak jde o příjemné hard rockové retro, včetně příslušných klasických riffů (taková "Always Looking Down" by s přivřením jednoho oka mohla klidně patřit URIAH HEEP a podobně by se dalo pokračovat). Ale nějaké paralely s ARENOU, a vůbec prog rockem jako takovým, aby člověk pohledal lupou. Máte-li rádi klasický hard rock, Párply, Uriáše atd., budou se vám aktuální HAMMERS OF MISFORTUNE zřejmě pozdávat. I když možná i vy si řeknete, že stopáž dvojalba je přece jen příliš a díky ní se s ubíhajícím časem čím dál častěji vkrádá "nůďo". ... [14. listopadu 2008]