Album šikovne vybraných a ešte lepšie zahraných prevzatých skladieb je to najlepšie, čo sa mohlo tejto kapele prihodiť v situácii po albume „Supremacy“ a pred chystanou novinkou „Hatebreed“. Zabudnúť na číhajúce kŕče tvorivosti, s chuťou si zahrať obľúbené hitovky, uvoľniť sa. Je to počuť a počúva sa to veru veľmi dobre.
Je sympatické, že si nevyberali zaručené trháky a dobre známy songy, ale vo väčšine prípadov skôr menej nápadné fajnšmekerské chuťovky. Veľmi umne sa tu miešajú všetky možné vplyvy, ktoré členovia HATEBREED vnímali a brali za svoje dávno pred oficiálnym vznikom ich kapely v roku 1994 a tiež v ďalšom priebehu hudobne takých pestrých zlatých deväťdesiatych rokov. Všetko to, čo robí hudbu HATEBREED takou zaujímavou a pútavou, je tu zobrazené v plnej nahote v tých najparádnejších výkladných skriniach. Metal, hardcore a punk v riadne priamočiarej a násilnej podobe.
Viac ako solídne zvládnutá verzia slayerovky „Ghosts Of War“, v ktorej Matt Byrne dokonalým lombardovským spôsobom prevetral svoje kotly, je vskutku skvostným úvodom do celej kolekcie. V rámci nej snáď najviac vyčnieva metallikovská „Escape“, v ktorej hviezdi Jamey Jasta parádnym melodickým vokálom. Singlovka a na koncertoch po vydaní „For The Lions“ najčastejšie hraná delovka „Thirsty And Miserable“ od BLACK FLAG a tiež výborná „Hatebreeders“ od MISFITS – to sú dve tučné punkové šťuky, ktoré robia na tomto albume riadny prievan. Metalové podhubie HATEBREED a tiež ďalších súčasných hécéčkových veličín je neodškriepiteľné; radosť počúvať, s akou chuťou Jasta a spol. hrajú skladby ako „Refuse/Resist“ od SEPULTURY či „I´m In Pain“ od OBITUARY. Skladby od oteckov žánru AGNOSTIC FRONT, MADBALL, SICK OF IT ALL a CRO-MAGS sú tu zvládnuté s bravúrou a s príchuťou takmer povinných cvikov. Moju maličkosť viac potešila pocta nadčasovým a dnes neprávom tak trochu zabudnutým MERAUDER, ktorí hrali to, čo HATEBREED dnes, už v roku 1995 na úžasnom albume „Master Killer“. Je známe, že Jasta je veľkým milovníkom južanských sludge majstrov CROWBAR, ale to, ako sa dokázal vcítiť do spevu zlomeného Kirka Windsteina v skladbe „All I Had I Gave“, skutočne vyráža dych.
Naozaj úprimne závidím mladým fanúšikom HATEBREED, ktorí zo všetkých týchto kúskov nepoznajú žiadny, prípadne iba málo z nich. Musí to byť vzrušujúce poslucháčske objavovanie. Pre starých vlkov je „For The Lions“ príjemný party album, ktorý síce pobaví, ale časom aj tak núti vrátiť sa napríklad k doske „Supremacy“, ktorá naopak každým počúvaním rástla do monštróznych rozmerov. V prípade „For The Lions“ rozhodne nečakajte nič historicky zásadné v štýle „Undisputed Attitude“ či „Garage Inc.“, je to „iba“ zábavný album plný kvalitných cover verzií.
