Jedna z najväčších rockových kapiel všetkých čias ako keby v roku 2010 zbierala zaslúžené ovocie svojej viac ako tri dekády trvajúcej kariéry. Manažérsky, obchodnícky a umelecky inšpirovaní úspechom podobných projektov IRON MAIDEN prichádzajú do kín s dokumentárnym filmom a na pódiá s koncertnou šnúrou, ktorá sa nesie v znamení cestovania v čase. Fanúšikovia v Spojených štátoch a Kanade si budú môcť v lete vychutnať „Time Machine Tour“ - koncerty postavené na kompletnom albume „Moving Pictures“ z roku 1981. Nový štúdiový materiál sa rodí veľmi pomaly, optimistické odhady hovoria o šiestich hotových skladbách a približnom termíne vydania albumu na jar budúceho roku.
Ak by sme sa aj držali menej pravdepodobného najpesimistickejšieho scenára, že RUSH už nikdy nevydajú nič nové a do konca kariéry budú vydávať svoje obľúbené DVD nosiče, pri počúvaní tri roky starej nahrávky „Snakes & Arrows“ by sme rozhodne mohli spokojne konštatovať, že sa so štúdiovou tvorbou rozlúčili vo veľkom štýle. Každý z osemnástich radových albumov tejto kapely má svoje obrovské čaro. Ak aj autor týchto riadkov zo svojej kompletnej zbierky RUSH najčastejšie vyberá dosku 
„Grace Under Pressure“ a nedá dopustiť na „najtvrdšie“ kúsky zo začiatku deväťdesiatich rokov – „Counterparts“ a „Test For Echo“ – z objektívneho pohľadu je neoddiskutovateľná dôležitosť kultových štúdioviek zo sedemdesiatych rokov a skladateľsky, „hitmejkersky“ najplodnejšieho obdobia začiatku rokov osemdesiatych, najoceňovanejších albumov „Permanent Waves“ a „Moving Pictures“. V roku 2007 dokázali RUSH a producent Nick Raskulinecz majstrovsky zmixovať oba tieto dôležité elementy v tvorbe kanadskej legendy – prirodzený, ľahký a „ľudský teplý“ zvuk zo sedemdesiatych rokov so zmyslom pre skutočne silnú skladbu. K tvorbe teda pristupovali výrazne odlišným spôsobom ako v prípade predchádzajúceho, comebackového albumu „Vapor Trails“, ktorý sa vyznačoval riadnou dávkou priamočiarosti a zvukovej surovosti. Vtedy však bolo podstatné, že kapela po všetkých tých dramatických udalostiach v živote Neila Pearta mala znovu chuť spolu hrať a tvoriť – nazvať to celé ako „One Little Victory“ bolo úsmevným zľahčovaním skutočnej situácie.
Základom toho príjemného pocitu ľahkosti, mäkkosti a živočíšneho tepla sú nádherné koberce akustických gitár, ktoré pre tento album skladateľsky a aranžérsky veľmi umne utkal Alex Lifeson, počuteľne inšpirovaný tvorbou Davida Gilmoura. Najviac vyniknú v najsilnejších kúskoch na albume, krehkých chuťovkách „The Way The Wind Blows“, „Faithless“ (potešia nádherné sláčiky dlhoročného spolupracovníka kapela Bena Minka, práve tu príjemne evokujú sólovku Geddyho Lee „My Favorite Headache“) a „Bravest Face“. Nemenej zaujímavo znejú v kombinácii s tvrdšími gitarovými pasážami singlovej „Far Cry“ či výbornej „The Larger Bowl“. Pri druhej menovanej si znalec domácej tvorby paradoxne uvedomí fakt, že hudba je v konečnom dôsledku naozaj iba o matematike a zhode neuveriteľných náhod. V tom istom roku ako RUSH vydali svoju nahrávku aj českí FLUSSOR a ich pivársky song „Zavýračka“ je v úvode na notu presne totožný práve s „The Larger Bowl“. Ťažko si čo i len vo sne predstaviť, že by sa tieto kapely mohli navzájom akokoľvek ovplyvňovať. A opäť paradoxne treba dodať, že aj FLUSSOR podľa zákulisných informácií chystajú na leto koncertný program.
Hoci sa RUSH po rokoch opäť vrátili k inštrumentálnym skladbám a na „Snakes & Arrows“ ich nájdete hneď tri, svoje inštrumentálne majstrovstvo nijako netlačia do popredia. Všetko slúži veľmi citlivým spôsobom vyššie spomínanému „pesničkárskemu“ zámeru a výslednému ucelenému konceptu. Ten ešte viac podčiarkujú texty Neila Pearta, ktorý prešiel za tri desaťročia veľmi dlhú cestu od pôvodných fantasy a sci-fi námetov zo sedemdesiatych rokov k veľmi osobným výpovediam v poslednom období. Na „Snakes & Arrows“ v nich pokračuje – vychádzajúc z tém 2000 rokov starej budhistickej hry, ktoré zdobia aj obal albumu – vo veľmi zaujímavých úvahách nad nevyspytateľnými cestami ľudského osudu, nespravodlivosťami tohto sveta, vysvetľuje svoj vzťah k viere („Faithless“), nadväzuje na motorkársku ódu „Ghostrider“ z predchádzajúceho albumu („Workin´ Them Angels“), pridáva svoj vlastný, mierne cynický pohľad na notoricky známy hit „What A Wonderful World“ od Louisa Armstronga („Bravest Face“), aby napokon dva záverečné texty „Good News First“ a „We Hold On“ vytvorili dokonalý jin-jang efekt z čierno-bielych, pesimisticko-optimistických myšlienok. Pri čítaní a počúvaní jeho textov a predstave toho, čím všetkým si musel v živote prejsť, zostáva v človeku pocit neskutočného rešpektu k múdrosti, vnútornej sile a nezlomnosti tohto výnimočného umelca.
Inteligentná hudba od inteligentných hudobníkov pre inteligentných poslucháčov. Rovnako ako 17 ďalších štúdiových nahrávok aj „Snakes & Arrows“ prináša nádherné pocitové hĺbky a čarovné zákutia hudby, ktorá dokonale povznáša a robí život krajším. Vďaka veľmi vhodne zvolenému producentskému konceptu a najmä kvôli silným, výrazným skladbám, ktoré ani po troch rokoch nestratili nič na svojej sile – a ako to už pri RUSH chodí, nestratia, ani keď tie tri roky vynásobíte desiatimi – ide v prípade zatiaľ poslednej radovky RUSH o jeden z piatich najlepších albumov z ich pestrej a napriek tomu až šokujúco kvalitatívne vyrovnanej diskografie.
