INSANIA - Kult hyeny

INSANIA - Kult hyeny

INSANIA - Kult hyeny

INSANIA - Kult hyeny

Takmer súbežné vydanie novinky INSANIE a pätnástej radovky DARKTHRONE len tak mimochodom naznačilo, že príbeh domácej undergroundovej stálice a nórskych rebelov je v mnohom podobný – akokoľvek zvláštne to znie. Aj INSANIA svoju kariéru odštartovala v kontexte scény štýlotvornými, i keď na dnešnú dobu obskúrnymi počinmi (či už tými prvými pod súčasným menom, alebo pod čiastočne okolnosťami vynútenou hlavičkou SKIMMED), pokračovala silnou tolkienovskou inšpiráciou poznačenou „serióznou“ doskou „Crossfade“, aby sa postupom času dopracovala k svojskému štýlu, v ktorého mantineloch je zdelenie podstatne dôležitejšie, než hudobnícka forma. A i keď príslušník pracujúcej triedy, vášnivý turista a odporca plastového metalu Fenriz sa zdá byť presným opakom mimo pódia kultivovaného introverta Polyho, po dôkladnom vstrebaní ich aktuálnych počinov zreteľne počujem, že obaja hovoria o tom istom.

INSANIA

„Kult hyeny“, siedmy zárez v od roku 1998 presne v trojročných intervaloch dávkovanej diskografie brnenského (dnes) kvarteta na prvé vypočutie upúta predovšetkým zvukom – po rokoch zdanlivo opačného smerovania prekvapivo metalovým (a i keď nepatrím k fanúšikom produkcie štúdia Šopa, zdôrazňujem, že kvalitným; zrejme aj vďaka producentskému vkladu Toma Šlápotu z DARK GAMBALLE). Po dlhej dobe je nutné zopár vypočutí, aby sa poslucháč dokázal koncentrovať na texty, ktoré tentokrát neobsahujú slogany, okamžite útočiace na signálnu sústavu. Výnimkou je snáď len anarchisticko-chemický hit „Volný radikál“, už istú dobu súčasť koncertného repertoáru INSANIE. Samozrejme, stále sa bavíme o nenapodobiteľnom štýle, pohybujúcom sa neustále medzi metalom, HC a punkom, tak, ako to začalo na „God Is Insane... Join Him!“. Vklad, ktorý do INSANIE priniesol Tudy (ex-ONSET) je však v porovnaní s predchodcom „Rock’n’Freud“ ešte výraznejší, jeho vtipné, klasicky metalovo znejúce syntezátorové linky s občasnými „kybernetickými“ úletmi dokresľujú každú skladbu a prispievajú v k väčsej zovretosti albumu ako celku, niečomu, čo na predošlých počinoch absentovalo.

Po textovej stránke sa Poly posunul od inotajov a parodujúco „mystických“ tém k oveľa adresnejším, konkrétnejším veršom („Pověsíme celebrity!“, horšia z dvoch piesní o nepostrádateľnej postavičke z textov INSANIE „Joe se rozhod poslat bombu“, alebo „Je to zlý“ s pre vyznenie albumu kľúčovými , no v konečnom vyznení trochu prvoplánovými slovami „Přišel čas, kdy je třeba zvýšit hlas, i kdyby nám to všem mělo srazit vaz. A i když se to zle obrátí proti nám, vem to ďas, my to uděláme zas.“). Môžeme len hádať, či jeho pohár trpezlivosti pretiekol (schytávajú to hlavne všadeprítomné médiá a ich kultúra „celebrít“), alebo či ide o ťah kopírujúci „zatemnenie“ a väčšiu priamočiarosť hudobnej zložky. Na opačnej strane spektra sú klasickejšie, nezriedka v ironickom slova zmysle veselšie piesne, akými je skočná „Peklo jsou ti druzí“, „Volný radikál“, „Estetika bizarnosti“, uvedená slohou skvele žonglujúcou so žánrovými klišé, či záverečná, v kontraste s titulom melodická a uvoľnená „Písnička psaná na oprátce“. Skutočným prekvapením je „Potkan v hlavě“, explozívna, po všetkých stránkach dotiahnutá skladba s jedovatým textom Samira Hausera zo znovuzrodenej VANESSY.

INSANIA

INSANII sa po dlhšej dobe podarilo natočiť kontroverzný album – a to nielen obsahom (na to si jej priaznivci dávno zvykli). Nový vizuál a logotyp 1N54N14 podčiarkujú snahu o zmenu, odkazy na symboliku čísiel a čiarový kód akoby dokonca symbolizovali istú formu návratu. Autora recenzie však práve táto nejednoznačnosť (vy)provokovala k ďalším a pozornejším posluchom, snahe dostať sa pod nezvykle hustú vrstvu riffov. I keď „Trans-Mystic Anarchy“, subjektívny vrchol „novej“ éry INSANIE, prekonaný nebol, „Kult hyeny“ má v jej diskografii svoje zaslúžené miesto.

Jestliže jeden celek jsme, tak veškerá úchylka se normalizuje
Jestli vše jeden celek je, tak věrnost je zrada a nefunguje
A děsí mě každá filozofická revoluce,
kterou ve slepý víře hlásají spasitelé s flaškou v ruce.

(„Peklo jsou ti druzí“)

 14

Thorn

Verdikt

Siedmy radový album brnenských undergroundových matadorov je dôkazom, že aj po viac ako dvoch desiatkach rokov dokáže Poly a spol. poslucháčom klásť otázky, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď. V kontexte tvorby INSANIE v pozitívnom slova zmysle nejednoznačná doska.

Hodnocení

Autor
7 / 10
Redakce
7,5 / 10
Čtenáři
8,4 / 10

Další informace

Stopáž: 43:06

Produkce: Tom Šlápota
Studio: Šopa

CD obsahuje trojicu klipov "Je mrtvá", "Večer kdy Freud zpíval basem" a "Volný radikál", plus remix skladby "Volný radikál".

insania.freemusic.cz

Sestava

Skladby

  1. Peklo jsou ti druzí
  2. Čas nízkých pudů
  3. Pověsíme celebrity!
  4. Lajka se vrátila
  5. Je to zlý
  6. Syčáci z foglarovek
  7. Volný radikál
  8. Charisma krysy
  9. Estetika bizarnosti
  10. Joe se rozhod poslat bombu
  11. Potkan v hlavě
  12. Písnička psaná na oprátce

Diskografie

GRRRotesky (2022)
Na počátku byl spam (2017)
Zapal dům poraž strom... (2013)
Kult hyeny (2010)
Rock'n'Freud (LP) (2008)
Rock'n'Freud (2007)
Out (2004)
Trans-Mystic Anarchy (2001)
Recycling (Live in Seattle) (2000)
Virtu-ritual (1998)
Woodo Astrology (7'') (1997)
God Is Insane – Join Him (1996)
Caught Red-Handed (7'') (1995)
Crossfade (1994)
Vertigo (7'') (1993)
R.U.Dead? (demo) (1992)

Jiné pohledy

8,5 / 10
Upřímně poněkud úplně nerozumím té sedmičkové přebíjené, kterou tady nad „Kultem Hyeny“ kolegové rozjeli. Tak kvalitní deska, nesoucí s sebou všechny povinné náležitosti INSANIE (tj. zejména maximální HC/metalovou chytlavost a textařské delikatesy, jimž rovné snad ani neexistují), obohacené o do detailu malebně využitý prostor pro klávesy, na tom totiž bodově nemůže být hůř než minimálně její poslední předchůdce.
Louis | 11. dubna 2010

 

7 / 10
INSANIA je na "Kultu hyeny" tentokrát hodně syrová a méně přístupná. Přesto si každý fanoušek tohoto seskupení na albu najde to, co má na kapele rád. Druhým dechem však musím dodat, že kvalit předchozích nahrávek "Kult hyeny" prostě nedosahuje...
Deadmann | 8. dubna 2010

 

7 / 10
Trošku se začíná ztrácet elegance, hudebně i textově, Tudy mi do INSANIE pořád nějak nechce pasovat, postrádám silnou baladu... Ale vtipu je tam stále vrchovatě, cit pro úderný skočný refrén je Polymu vrozený jak polykací reflex, žádná skladba u mě oproti minulé desce nevyčnívá nahoru ani dolů, i když vlastně nevím, jestli je to dobře či nikoliv... Zkrátka zase dobrá práce a na Anděla by to mělo v pohodě stačit.
Shnoff | 6. dubna 2010