Členovia NEUROSIS asi nehrajú hudbu vhodnú do pekného počasia. Dobráka Scotta Kellyho doprevádzala na januárovom turné treskúca zima. Jeho kolega Steve Von Till si so sebou do srdca rozhorúčenej Európy priniesol prudké ochladenie, dážď a vietor. Až človeku príde na um, že avizovaný duchovný rozmer ich cesty naprieč starým kontinentom bude možno viac ako len obyčajná fráza. Obzvlášť na tak aurou nasiaknutých miestach, akými sú trnavská Synagóga a hrad Točník (na Točníku sa, rovnako ako v Trnave, uskutočnili oba české koncerty „starcov“ z NEUROSIS). Vo vnútri sa na chvíľu zastavil čas.
Pre Steva Von Tilla bolo európske turné púťou po stopách vlastných predkov. Jeho rodokmeň, siahajúci až do oblasti Znojma, vleje možno hrdosť do žíl nejedného post-metalového nadšenca z juhu Moravy. Aj preto je sympatické, keď jedna z najdôležitejších osobností metalovej scény uprednostní na svojej sólovej šnúre netradičné zastávky pred klasickými koncertnými destináciami, akou je napríklad aj Viedeň. Vraj z toho dôvodu, že obecenstvo to pri týchto špeciálnych príležitostiach dokáže oceniť oveľa viac, nehľadiac na počet návštevníkov. A samotný priebeh sobotňajšieho vystúpenia dal Stevovi za pravdu. Diváci v synagóge pripomínali skôr publikum v divadle. Posadaní v dvoch rovnobežných pásoch zo stoličiek a lavíc radšej šepkali a stišovali svoj hlas, aby náhodou neprehlušili ani ambientnú hudbu RAISON D´ETRE, vypĺňajúcu každú škáru ošarpaného sakrálneho priestoru ešte pred tým, ako na pľac pred pódiom nastúpila predkapela. Decentné nasvietenie už len dokresľovalo príjemne komornú atmosféru.
„Good evening. My name is Steve Von Till, this is my spaceship and together we are HARVESTMAN,“ uviedol Steve priam earthovsky ladený začiatok svojho koncertu, ukazujúc pri tom na svoju bukovo hnedú gitaru. Súzvuk gitarových slučiek postupne vyústil až do titulnej skladby z albumu „In A Dark Tongue“, ostatného diela Von Tillovho projektu HARVESTMAN. Obdobné, častokrát naozaj hlučné pasáže neboli len extravagantnou výplňou pesničkového setu, ako tomu bolo v čase, keď zopár metrov odtiaľ stál neformálne oblečený Scott Kelly. Tvorili jeho rovnocennú, na mnohých miestach dokonca pohlcujúcejšiu súčasť. Najmä záverečné hlukové väzbenie pôsobilo v tú chvíľu intenzívne.
Viac ako sto minút trvajúci koncert mal aj svoje slabšie miesta. Pochopiteľne, nie je ľahké udržať si koncentráciu na tak dlhý čas. Kratší set by asi nikoho neurazil, aj keď bolo fajn vypočuť si aj staršie veci zo Stevovej folkovej tvorby. Ale nebolo to len o tom. Kým Kellyho prednes zo seba vyžaroval ľudskosť a emocionalitu, Von Tillovo vyznenie bolo v istom zmysle podobné ako spomínaný RAISON D´ETRE, chladne rozoznievajúci steny synagógy ešte pred začiatkom programu. Rovnako ako tvorba švédskeho ambientného umelca, aj Von Tillova plynula len tak vo vlnách. Niekedy nekonfliktne prúdiacich okolo, niekedy strhávajúcich všetku pozornosť. Tentokrát to teda nebolo nič, čo by anglofónny divák nazval „touching“. Koncert správcu Neurot Recordings bol iným typom zážitku. Nie tak silným a všeobecne adresným, ale pre tých, čo vedeli, na akú hudbu v ten večer idú, určite v mnohých ohľadoch zaujímavejším. Navyše, instantná charizma jedného z frontmanov NEUROSIS sa predsa nevidí každý deň.
