Upálením Ježibaby sa to neskončilo. Naopak, pohľad do očí tlejúcej babizne rozpútal v Marienke niečo nové. Niečo, o čom sa pred deťmi zvyčajne nehovorí. A nezmieňuje sa o tom ani žiaden z autorov „Rozprávky o perníkovej chalúpke“. Mlčia bratia Grimmovci, mlčí Božena Němcová. Rozprávka sa predsa vždy musí skončiť víťazstvom Dobra.
Jeseň. Lesné chodníčky ešte nestihlo zahaliť popadané lístie a Marienka si už veselo vykráčuje naspäť k tajomnej chalúpke. Zatúžila po pomste. Nalíčená krvavočerveným rúžom, odetá do bieleho plášťa, červených šiat a drobných črievičiek vábi nič netušiacich pocestných svojim opojným lolitkovským spevom – aby im vzápäti podrezala hrdlo dlhočizným kuchynským nožom, ktorý ukrýva kdesi pod plášťom.
Dočerta! Krv kvapla na jednu z topánočiek.
Julie Christmas musela prežiť neuveriteľne bohaté detstvo. To, že sa jej vlastní rodičia oddávali horúcej kúpeli a tequile, aby oddialili Juliin pôrod presne na deň Vianoc, bol, zdá sa, iba začiatok kľukatej cesty. Roztomilá štylizácia na fotkách, videách a koncertných pódiách zdanlivo napovie mnohé – spoza hlbokých modrých očí ešte stále vykúka sedemročná slečna. Ale pozor, spomínate si na sesterské dvojičky z Kubrickovho „The Shining“?
Práve detské fantázie doviedli speváčku MADE OUT OF BABIES, SPYLACOPA a už neexistujúcich BATTLE OF MICE k tvorbe „sólového“ albumu, na ktorom by sa väčšina nápadov pýšila jej autorstvom. Prevedenie ambiciózneho plánu dostali za úlohu gitarista John LaMacchia (SPYLACOPA, CANDIRIA) a producent Andrew Schneider (PELICAN, DAUGHTERS, CALLISTO, UNSANE…).
Už prvé dojmy nie sú najlepšie: z deviatich piesní výraznejšie zaujme len úvodná „July 31st“ a klipovka „Bow“ – najtvrdšia kompozícia na albume. „The Bad Wife“ priveľmi nečerpá z tvorby ktoréhokoľvek z doterajších angažmá Julie Christmas. Ako celok pôsobí oveľa introvertnejšie, jemnejšie… rozvláčnejsie a monotónnejšie. V porovnaní s nervy drásajúcim „A Day Of Nights“ od BATTLE OF MICE znie takmer neškodne. A priamočiarosť či energickosť „The Ruiner“ z dielne MADE OUT OF BABIES sú mu cudzie úplne. Julie sa jednoducho vybrala skúmať iné emočné a hudobné zákutia ako v minulosti – nežnejšie. Bohužiaľ, priemernosť a bezzubosť väčšiny materiálu, ktorý - tentokrát sama - zložila, signalizuje, že to nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie.
Rodáčka z Brooklynu precenila svoje kompozičné schopnosti; kompletný album pod jej taktovkou neznesie prísnejšie nároky inde než v oblasti spevu. Skladbám chýba výrazný nosný nápad, atmosféra alebo skutočne pôsobivá gradácia… čokoľvek, čo by ich odlíšilo od obyčajného podmazu pre talentované hrdlo. A nevýraznosť je predsa presným opakom toho, kvôli čomu máme radi Julie Christmas...