Z doterajších recenzií na Metalopolise ste azda mohli získať dojem, že v kategórií post rock zvykneme chváliť pionierov, narušiteľov stereotypov, inovátorov a kombinátorov žánrov. Naopak kapely držiace sa tradícií žánru skôr odmietame. Švédi EF až takí veľkí inovátori nie sú, ich post rock možno zaradiť do tradície zasnívanejších, durových, pesničkovejších interpretov - napokon, nie sú to žiadni nováčikovia a pár albumov už za sebou majú.
Kde je teda problém? Alebo lepšie povedané, kde ten problém nie je? EF nie sú nudní. Svoju hudbu podávajú spôsobom, akým hudbu podávajú sebavedomí, formálne vyspelí umelci, absolútne dôverujúci sile svojho materiálu, natoľko rozhľadení vo vlastnej scéne, že svoje nápady dokážu toľko prevracať v dlaniach, jemne a citlivo ošetrovať tými správnymi aranžami, aby bolo výsledok ťažké zmiesť zo stola.
Komukoľvek bude stačiť skladba „Sons Of Ghosts“, aby pochopil, o čom je reč. Znie to ako mnohokrát počutý durový post rock. Až na to, že minimalizmus nekryje prázdnotu, skladba nenapreduje hlúpym vrstvením už aj tak banálnej myšlienky, ale regulérnou, takmer progresívnou dramaturgiou a na konci toho všetkého je silný a pocitmi zurčiaci príbeh.
Ďalší silný zástupca „K-141 KYPCK“ prináša druhú stranu mince EF, v ktorej sa odráža inšpirácia britských indie kapiel, vo švédskych končinách opäť nijako nová ani výnimočná. Čo je však dôležitejšie, príbehy pokračujú. „Longing for Colors“ uzavrie spoznávanie nového. Než sa z nej stane plátno na vrstvenie a rozvíjanie plôch melancholických zvukových farieb, predstaví nám jemnú, takmer popovú pesničkovosť v ojedinelej koncentrácií vokálov.
„Mourning Golden Morning“ je zabudnutý minuloročný klenot, ktorý od umiestnenia v mojej osobnej Valhalle delilo len pár dní, kým som ho, ako inak, náhodou objavil v hlučnej spleti talentov i netalentov internetového veku. Počuť v ňom ten abstraktný rozdiel, ktorý z podobných nahrávok robí zaujímavé. Počuť v ňom dokonca aj to, čo by v sebe hrozne rada mala taká ANATHEMA, keby v čase hudobníckeho dospievania nebola uzavreto metalovou kapelou deliacou svet inšpirácie na doom metal a PINK FLOYD.
Niežeby bol album dokonalý. Jeho chyby sú však neodpustiteľné iba s veľmi cynickým prístupom. Ak to nie je vo svete okolo EF zariadené tak, aby boli nahrávky ako „Mourning Golden Morning“ zaslúženým príjemným nadpriemerom, nech už teda svietia ako pozoruhodné.
