GAMMA RAY, TRISTANA, DEFINITION - Detva - 1. srpna 2002

Zařazení: Reporty
Diskuse: Zatím žádná
Zveřejněno: 11. srpna 2002

GAMMA RAY, TRISTANA, DEFINITION - Detva - 1. srpna 2002

Zařazení: Reporty, Diskuse: Zatím žádná, Zveřejněno: 11. srpna 2002

Aj takto by sme mohli označiť vystúpenie nemeckých hyper speedrov GAMMA RAY v Slovenskej Detve. Je to malé zadosťučinenie za neuskutočnený koncert americkej hero metalovej veličiny MANOWAR.
Do detvianskej športovej haly si v onen štvrtkový večer razilo cestu cca 1500 metaluchtivých duší, ktorých neodradilo ani na slovenské pomery trochu vyššie vstupné.
Úlohu predskupín tento večer zobrali na svoje ramená slovenské spolky DEFINITION a TRISTANA. A bola to úloha veru neľahká. Dostať do riadneho varu metalovo nadržaný dav sa im však podarilo.

DEFINITION začali niekoľko málo minút po 19ej hodine a popri vlastných kompozíciách zahrali aj pár flákov od bývalých Hansenových chlebodarcov HELLOWEEN: How Many Tears , Dr. Stein. Výšky robili slovenskému Kiskemu predsa len menšie starosti no napriek tomu ich fans pod pódiom odmenili potleskom a hlučnou ďakovačkou. Vymedzený hudobný priestor 20 minút a šmitec. Na predkapelu lokálneho rázu až prekvapivo dobrý a čitateľný zvuk.
Výmena stráži, a po menšej zvukovke nás z pódia už zdraví považskobystrická TRISTANA. Čitateľnosť zvuku oproti DEFINITION trochu poklesla čo malo na svedomí angažovanie ešte jednej gitary. Napriek dĺžke fungovania TRISTANA na pódiu pôsobila mierne kŕčovite a rozhádzane. Chlapcom ako keby chýbal jednotiaci prvok a ani mierne falošný spev hlavného protagonistu kapely tomu veľmi nepomohol. Hudobne ťažia asi zo všetkého čo sa na speedmetalovej scéne vyskytne. Tu kúsok GAMMA RAY, tam HAMMERFALL inde EDGUY či HELLOWEEN. Len tej vlastnej invencie je akosi pomenej. Ani oni si neodpustili zaradiť na playlist cover od HALLOWEEN, ich prípade I Want Out, ktorý sme si mali možnosť už za niekoľko minút vypočuť ešte raz. Ale nepredbiehajme. Krátko pred 21ou hodinou TRISTANA opúšťa pódium a nastáva...dlhý čas čakania.

Na hviezdu večera sme si museli ešte hodinku počkať. Medzitým prebieha zvukové a svetelné dolaďovanie a potrebná prestavba pódia ozdobeného reprodukciou coveru z aktuálneho albumu GAMMA RAY "No World Order “. Pódium si mimochodom kapela aj manažér kapely preveľmi chvália. Pre ostatných čas na občerstvenie pri tradičnom pive s klobáskou.
Okolo 22ej hodiny teplota, v už aj tak dosť rozohriatej sále dosahuje závratných výšok. Po niekoľkých minútach z reproduktorov znie úvodná skladba z komerčne snáď najúspešnejšieho albumu “Land Of The Free“. “ Voices are calling from somewhere bellow “...a ta pravá show môže začať. Úvodná Rebellion In Dreamland sa plynulo vlieva do novinky Dethroned Tyrany , po ktorej prekvapujúcu nastúpi Ride The Sky z dielne už toľko omieľaných HELLOWEEN. Gamma ponúkla fans prierez doterajšou hudobnou tvorbou pričom logicky najširší priestor venovali novinke "No World Order “: Fire Below, Eagle, (takmer) titulná New World Order a i. . Koncert krásne odsypáva od prvého momentu. Každý nástroj dokonale znie, každý muzikant je osobnosť čo pri vzrastom nízkom no hudobným umom obrovskom Hansenovy platí dvojnásobne. Burácajúca rytmika vedená Danom Zimmermanom, ktorému na base zdatne sekunduje ešte donedávna gitarista Dirk Schlachter vám do hrude búši silou hydraulického kladiva. V ničom nezaostáva ani skvelý zvuk gitár a aj samotný spev. Zvukári celému vystúpeniu ušili nádherný zvukový kabát a na decibeloch nešetrili.
Minimálna klimatizácia a zvýšená teplota nielen pod, ale aj na pódiu dali zabrať hlasivkám pána Hansena v ultra rýchlej Man On The Mission, kde bolo pri vyšších pasážach cítiť čiastočné problémy. Čo však nespraví dostatok tekutín tomu pomôžu doprovodné vokály, o ktoré sa výdatne delili Dirk Schlachter a Henjo Richter. Mimochodom druhý spomenutý milo prekvapil svojou živelnou hrou a premakanými sólami. Dostalo sa aj na skladby zo starších albumov. Z “Sigh No More“ Dream Healer, kde sme si skúsili prvú improvizáciu a prácu s obecenstvom. Z debutu “Heading For Tomorrow“ zaznela nestarnúca Heaven Can´t Wait kde refrén, rovnako ako aj v ostatných skladbách spieva celá sála. Veľkou škodou bolo, že kapela nezaradila žiadnu skladbu z ináč vynikajúcej dosky “Insanity & Genius“.
Samozrejme nesmeli sa obísť albumy nahrane súčasnou zostavou. “Somewhere Out In Space“ sme si pripomenuli skladbami Valley Of The Kings a titulnou Somewhere Out In Space, v ktorej si chlapci dovolili zaimprovizovať a obohatiť ju viacerými vkusnými motívmi z iných songov a taktiež spevom obecenstva. Po hodine a pol nepretržitého hrania sa kapela lúči s publikom aby sa za niekoľko minút mohla víťazoslávne vrátiť a pridať posledných pár klincov do rakvy spokojnému fanúšikovi. Send Me A Sign z albumu “Powerplant“ a už počutá I Wont Out od HELLOWEEN, avšak zahraná a odspievaná o 200% lepšie. Poctivé hudobné výkony, skvelý výber skladieb, perfektné publikum. Asi takto by sme mohli zhrnúť jeden z prvých podarených koncertov zahraničnej metalovej star v našej krajine...dúfajme, že nie posledný.

 Přidejte svůj názor

Jeremy

Jiné pohledy

Petra
S odstupom niekoľkých mesiacov od viedenského koncertu som mala šťastie vidieť Gamma Ray opäť. Tento krát mal koncert pre mňa osobitú príchuť, pretože som za mojimi obľúbencami nemusela vyraziť za hranice všedných dní, ako obyčajne, keď chcem zažiť nejakú skupinu live. Sen sa stal skutočnosťou a vďaka EPG Rock On! si mohli prísť konečne na svoje aj slovenskí metaloví fans .

Do Detvy som dorazila popoludní, pred športovou halou postávalo zatiaľ len niekoľko ľudí, ktorých prítomnosť svedčila o tom, že sa tu večer bude naozaj niečo diať. Koncert mal oficiálne začať o siedmej, no ešte o 18 45 sme všetci stáli pred halou. Je sympatické, že ľudia podporili túto akciu a pricestovali naozaj zo všetkých kútov Slovenska, prišli aj Poliaci a podľa informácií aj zájazd z Čiech.

Po hodine nezmyselného čakania, kedy sa do vnútra dostalo len minimum fanúšikov, pretože sa púšťalo len jednými dverami, som to vzdala, s tým, že o polhodinu bude situácia určite lepšia.

Zmeškala som tak síce vystúpenie prvej predkapely Definition, ale myslím, že som o nič neprišla. Pri vstupe do haly ma totiž doslova ovalilo horko, ktoré tam vládlo. Na pódiu už hrali chalani z Tristany, ale na ich hudbu som sa vôbec nemohla sústrediť. Moja jediná túžba v tej chvíli bola, dostať sa von na čerstvý vzduch! Bojovala som sama so sebou, ale čo by človek nevydržal pre Kaia Hansena a Gamma Ray? Spevák z Tristany oznámil záverečnú skladbu, ale potom sa v organizácii niečo zmenilo, tak odohrali ešte dva akoby prídavky. Pôsobilo to trochu rozpačitým dojmom, kdesi zozadu sa ozval naštvaný krik s poznámkou, či aj Gamma Ray bude môcť takto pridávať.

Všetci sme boli dosť nedočkaví, a našu trpezlivosť ešte potrápili technici, čo upravovali pódium a ladili nástroje. Trvalo im to zhruba štyridsať päť minút – na čakanie som si v rámci tejto akcie už zvykla.

Konečne zhasli svetlá, nastal veľký aplauz a Kai, Henjo, Dirk a Daniel bez veľkých okolkov začali so skladbou Rebellion In Dreamland. Naozaj vhodný song na začiatok, len akosi vystrihli ten záverečný refrén... Chalani prešli plynulo do Dethrone Tyranny, potom nás Kai privítal, hovoril, že je rád, že tu môžu prvýkrát vystupovať – jeho slová zneli veľmi úprimne, a aby sa nám zavďačil, ako tretiu odohrali skvelú skladbu Ride The Sky. Strhlo ma to tak, že som odspievala zakaždým celý refrén. Fantázia! Pokračovalo sa ďalej so skladbami z posledného albumu No World Order, Fire Below a potom návrat v podobe Land of The Free.

Už si nepamätám presné poradie skladieb, koncert som si naplno vychutnávala, a poznámky by znamenali len stratu času. Kai neustále komunikoval s publikom, mal radosť rovnako ako my. To sa mi na ňom páči, že na jednej strane pristupuje k veci veľmi profesionálne a na druhej strane má k speed metalu rovnako oddaný vzťah ako fanúšik. Kaiovi sekundoval hlavne Dirk. Henjo sa mi zdal byť trochu v úzadí, ale ku koncertu pristupoval s rovnakým nadšením, čo bolo zjavné počas gitarových sól. Apropo, sóla som si nie vždy mohla naplno užiť vďaka jednému svetlu, ktoré ma v pravidelných intervaloch pri väčšine sól oslepovalo. Ešte som nespomenula Daniela, skrytého za bicími. Patrí mu obdiv a uznanie, že v takých saunových podmienkach dokázal vydať zo seba maximum a bez problémov odohrať bez mála dvojhodinový koncert.

S ďalších skladieb ma očaril Dream Healer s kúzelnými basovými vyhrávkami, o odľahčenie sa vzápätí postarala skladba Heaven Can Wait z debutového albumu. Nasledovali Valley of The Kings, Man On A Mission a Eagle. Nálada v hale stúpala, priala som si, aby tento večer nikdy neskončil. Teplo však začínalo byť zase neznesiteľné. Kai dokonca vypýtal vodu pre ľudí pod pódiom a nakoniec ich aj sám polieval.

Na akože koniec zaznela obľúbená Somewhere Out In Space, ktorá vďaka malému prearanžovaniu s priestorom pre fanúšikov, získala neskutočné dimenzie. Po dlhom outre, typickom pre záverečnú skladbu, prešli Hansenovci nečakane do dokončenia Rebellion. Naozaj geniálny nápad, po chrbte mi po celý čas behali zimomriavky.







O prídavky sme ani veľmi nemuseli žiadať. Chalani sa sami vrátili a odohrali Send Me A Sign – jedinú skladbu z Powerplant. Úžasný koncert zakončili klasikou najväčšou – I Want Out. Za obrovského aplauzu, skandovania a Kaiovým skokom z podstavca bicích (už druhým v ten večer) koncert skončil. Plná dojmov som ešte chvíľu ostala sedieť, zrazu sa mi ani nechcelo odísť...

Koncert dopadol dobre aj pre organizátorov, hoci hala nebola úplne vypredaná. Páčilo sa mi, že dorazili aj metloši holdujúci iným štýlom. Myslím, že na Slovensku sa to koncertne v nasledujúcich mesiacoch vylepší a je príjemné, že všetko odštartovali práve Gamma Ray.
Petra | 13. září 2003