V predchádzajúcej recenzii tohto seriálu som sa zaoberal knihami, v ktorých Guido Knopp okrem iného vyvracal ešte aj dnes rozšírené názory (1) o kolektívnej vine Nemcov za nástup nacizmu v Nemecku (2) a o spolupodieľaní sa všetkých nemeckých vojakov na nacistických zločinoch. V aktuálne recenzovanej knihe si vzal autor Sönke Neitzel na mušku opačný problém, a to vyviňovanie sa armádnych dôstojníkov Wehrmachtu z podpory nacizmu a z nacistických zločinov. Na pomoc si tento nemecký historik a profesor moderných a najnovších dejín na Univerzite Johannesa Gutenberga vzal odtajnené záznamy z odpočúvania nemeckých vysokých dôstojníkov, väznených počas druhej svetovej vojny v zajateckom tábore Trent Park vo Veľkej Británii.
Hlavným dôvodom k uskutočňovaniu odposluchov súkromných rozhovorov medzi (zväčša) generálmi bolo vyťažovanie informácií, ktoré by pomohli získať spojencom výhody pri vedení vojny. Z dnešného pohľadu sú ale zaujímavejšie informácie o politických postojoch zajatcov, ich názoroch na rozpútanie vojny i jej smerovanie a taktiež informácie o nacistických zločinoch, na ktorých sa niektorí aktívne zúčastnili, niektorí boli len svedkami, ale všetci o nich vedeli.
V úvode knihy autor odhaľuje zaujímavé zákulisie zajateckého tábora v Trent Parku, ktoré umožňovalo v tej dobe a s vtedajším technickým vybavením uskutočňovať naozaj veľmi rozsiahle odpočúvanie. Britom sa pritom úspešne darilo odolávať odhaleniu zo strany zajatcov a zaujímavé informacie skoro okamžite spracovať a posunúť kompetentným zložkám.
Sönke Neitzel ďalej popisuje, ako Briti zámerne podsúvali rôzne cielené informácie a dezinformácie väzneným dôstojníkom, aby vyprovokovali súkromné rozhovory. Dúfali, že sa dozvedia niečo zaujímavé. Iným trikom bolo striedanie zajatcov v Trent Parku podľa rôznych politických postojov a ľudských vlastností, pričom miešali odporcov s presvedčenými nacistami, prípadne k dôstojnikom wehrmachtu ubytovali generála SS. Tieto metódy slávili úspech, pretože takto podpichovaní dôstojníci boli nečakane zdielni a úprimní. V súkromných rozhovoroch okomentovali množstvo udalostí a poskytli veľa informácií o veciach, o ktorých pri oficiálnych výsluchoch tvrdili, že o nich nič nevedia. Niektorí z nich sa o týchto informáciách nezmienili dokonca ani vo svojich oficiálnych pamätiach, vydaných dlho po vojne.
Druhá polovica knihy obsahuje prepisy tých najzaujímavejších rozhovorov, a to podľa výberu autora. Sám autor pomáha čitateľovi nazrieť do duše týchto mužov, z ktorých viacerí si už v zajatí mysleli (nie vždy oprávnene), že budú neskôr odsúdení za vojnové zločiny. Tieto prepisy nám umožňujú ľahšie pochopiť zmýšľanie vtedajších generálov a nižších dôstojníkov, ktorí bez debaty patrili k intelektuálnej elite nemeckého národa a predsa sa nie všetkým podarilo ubrániť nacistickej propagande a vlastnému morálnemu úpadku.
Kniha „Odpočúvaní“ neobsahuje žiadne špekulácie, prípadne dohady - ide o historický dokument, v ktorom Sönke Neitzel pracne skladá pestrý obrázok ukazujúci dôstojnikov Wehrmachtu v ich reálnej podobe.
