Americké kvarteto STAIND sa okolo roku 2001 presne trafilo do potrieb trhu. Pre mnohých tínedžerov sa pre utrápené texty a depresívnu muziku stalo modlou, na MTV bolo dennodenne a z prelomového albumu „Break The Cycle“ sa predalo viac ako osem miliónov kusov. Hudobne sa presadilo kombináciou vtedy populárneho nu-metalu s melodikou ALICE IN CHAINS a vnútorným napätím NIRVANY.
Uveriteľnejsí ako kedykoľvek predtým
Dnes, o desať rokov neskôr, sú požiadavky hudobného sveta iné. STAIND to však už nejaký čas tvrdohlavo ignorujú. Kým v prípade ostatných dvoch albumov miešali tú svoju šedo-smutnú polievku odnikadiaľ nikam, na aktuálnom, eponymnom kotúčiku do seba ozubené kolesá zapadajú prekvapivo presne. Ak by sme pokračovali v nastolenej metafore, album sa z poslucháčšskeho hľadiska rozbieha pomaly, no keď sa však všetko usporiada na správe miesto, nič ho už nezastaví.
Vlajková loď novinky, singel „Not Again“ je snáď najlepšou skladbou, ktorú kedy STAIND nahrali. Zamyslený rozjazd, metalovo tvrdý riff, strhujúci refrén a to všetko korunované vynikajúco vygradovaným sólom. Strhanosť frontmana Aarona Lewisa je uveriteľnejšia ako kedykoľvek predtým. Nie je to už ten utrápený mladík plný ilúzií, ale životom ošľahaný muž. Je to skutočne cítiť.
Album bol nahrávaný za pomerne zlého rozpoloženia v skupine. „Naše predchádzajúce turné bolo pre nás veľmi stresujúcim zážitkom,“ vraví Lewis. V máji skupinu za neobjasnených okolností opúšťa bubeník Jon Wysocki, album však stihol nahrať. Na nahrávke je cítiť trpkosť rozchodu a falošnej pretvárky, nemenná zostava STAIND sa po šestnástich rokoch naštiepila. Možno aj preto nevyznie text refrénu „Paper Wings“ ako banálne klišé.
„The weight of your sorrow
Ako bolo načrtnuté vyššie, album časom rastie. Na spočiatku sterilné skladby sa nabaľujú vlastné skúsenosti a zážitky, až sa z počúvania „Staind“ stane intímna záležitosť. A tak by to malo byť s každým albumom.
