Slovenský MEGADETH? Ťažko povedať, do akej miery je z dnešného pohľadu toto pomenovanie presné, ale aj s niečím takým sa operovalo v tom všeobecnom ošiali okolo kapely MEPHISTO. Štyria mladí muži z Nových Zámkov vtedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov naozaj poriadne rozvírili už aj tak dosť búrlivé vody slovenskej metalovej scény.
Album „Eternal Dreams” priniesol v roku 1994 inteligentnú thrashmetalovú muziku, ktorá stavala do pozoru nielen šéfredaktora bájnej pirátskej mutácie Metal Hammeru na území Česka a Slovenska. Práve od jeho nadšenej recenzie a rozhovoru v jednom z prvých čísel lesklého metalového magazínu vyrobeného v Košiciach sa vtedy odvíjalo to celonárodné nadšenie. Bolo oprávnené. Hoci vám pri počúvaní skladieb spod hrozivo škaredého ružovo-čierneho obalu spoľahlivo naskakujú ako najväčšie inšpirácie Novozámčanov práve Mustainovci či METALLICA, zaujímavých a vkusne spracovaných originálnych nápadov je na „Eternal Dreams“ toľko, že dnes právom patrí ku klenotom slovenského metalu.
MEPHISTO na svojej prvotine zaujímavým spôsobom pracovali s aranžovaním košatých thrashových kompozícií. Hoci najväčšími ťahákmi albumu sú aj z dnešného pohľadu rezké riffovačky „Do Arise“, „Apocalypse Now“ a predovšetkým „Hate“, sila kapely sa skrývala v niečom inom. Skúste si vypočuť epickú osemminútovku „Grope In The Dark“ – je tam všetko, čím bola táto kapela zaujímavá. Vedela veľmi slušne ovládať svoje nástroje, mala zaujímavé nápady a inteligentne ich spracovala v pútavých kompozíciách.
Áno, spev dnes už miestami trochu ťahá za uši a nahrávka, vydaná vtedy pomerne šokujúco na značke Jumbo Records, znie vskutku archaicky, ale ako dokument doby, za ktorý sa slovenskí metalisti rozhodne nemusia hanbiť, funguje naozaj dokonale. O dva roky neskôr uzrel tmu temných mečiarovských čias jeho nasledovník „Darkest Shade“ a myslím, že práve v tých časoch som kapelu s charizmatickým frontmanom Bálintom Vavreczkym videl predskakovať alekšinským Gladiátorom v nitrianskom Starom Divadle. Ich poňatie metalovej hudby fungovalo skvelo aj naživo. Kto by bol vtedy povedal, že svoju hudobnú dráhu raz sprznia ako sprievodná kapela obskúrnej speváčky s umeleckým menom Ingola.
GLADIATOR po svojom reagovali na to, čím vo svete vládli titáni ako SLAYER a SEPULTURA, novozámockí MEPHISTO sa našli skôr v melodickejšom poňatí thrashovej muziky. Ich album „Eternal Dreams“ je aj po osemnástich rokoch zaujímavým poslucháčskym zážitkom.
