Výsostný status EMPEROR v histórii metalovej scény je nespochybniteľný a nejedna z obdobne slávnych kapiel už má na svojom náhrobku nejaký ten „tribute“ album. Sám nie som veľkým fanúšikom tohto typu nahrávok, keďže množstvo z nich vzniká na diskutovateľnej kvalitatívnej i legálnej báze.
„IN HONOUR OF ICON E“ má prívlastok oficiálny a dokonca bol údajne posvätený (resp. prekliaty) samotnými členmi EMPEROR. To - podobne ako fakt, že si na skladby nórskych majstrov trúfli domáce (české a slovenské) kapely - zvyšuje jeho marketingovú hodnotu nielen u nás doma.
„Tribute“ albumy zvyčajne trpia niekoľkými neduhmi. Prvým z nich je problém nedosiahnutia kvality originálu, ktorý je dostupný, a druhým zásadným problémom môže byť kolísavá úroveň materíalu z pohľadu zúčastnených. Táto nekohorencia materiálu ho robí aj recenzentsky komplikovaným orieškom, keďže je nutné jednotlivé skladby kategorizovať.
Jednotliví protagonisti pôsobia v tomto smere prinajmenšom zaujímavo. Možno by bolo na mieste očakávaťskutočne veľké aktívne mená pôsobiace na scéne, no miesto toho nájdeme v booklete skôr kapely lokálnejšieho charakteru. Veľká scéna je zastúpená aspoň niekoľkými zvučnými menami (Ivar Bjørnson, Attila Csihar), ktoré sa objavujú ako hostia. Celkovo to pôsobí sympaticky a vzbudzuje očakávania ako sa zúčastnení protagonisti popasujú s náročným materiálom.
To, že EMPEROR produkovali na väčšine svojich albumov komplikovaný a komplexný materiál, sa v konečnom dôsledku odráža aj v zozname „coverov“. Vyše polovicu tak tvoria veci z raného a medzi poslucháčmi veľmi obľubeného obdobia¨, zahŕňajúceho v sebe demá a dlhohrajúci debut „In The Nightside Eclipse“.
V tomto smere by som uprednostil skôr novšie veci, na druhej strane starý materiál ponúka najviac možností posunu v zvukovom i kompozičnom smere. V skladbách z tohto obdobia sa vďaka spomínaným faktom nevyskytuje žiadna, ktorá by negatívne vyčnievala. Moderná produkcia i schopnosti zúčastnených bohato stačia na nestarnúce klasiky, a až na pôvodnú atmosféru tak majú svoj prínos i čaro. Vyzdvihnúť by sa tu dali TROLL - „Towards The Pantheon“, TAAKE - „I Am The Black Wizards“, HORNA - „Wrath Of The Tyrant“ a DEMONICAL - „Night Of The Graveless Souls“.
Na obdobie troch zostávajúcich radoviek sa podujali SALTUS, INFER, ANCESTRAL VOLKHVES, CRIONICS a MESMERIZED. Z prezentovaných duelantov si najviac trúfli ANCESTRAL VOLKHVES v opuse „With Strength I Burn“, a to hlavne pretextovaním skladby do staroslovienčiny.
Nebyť faktu, že sa jedna o taký ikonický materiál, považoval by som toto prevedenie za brilantné. V porovnaní s originálom je však len dôstojné, ale i to je v danom prípade to najvyššie ocenenie.
Až na SALTUS a MESMERIZED, kde vnímam oproti originálom najväčšie rezervy, to zvyšok kapiel dal so cťou. Počuť tieto moderné skladby od iných interpretov znie osviežujúco, aj keď ich hlavným spoločným negatívnym menovateľom budú čisté vokály - tie sú dosť nevýrazné.
V konečnom dôsledku tu máme materiál, ktorý má čím zaujať. Všetky kapely poctili legendu EMPEROR dobrým prevedením jej tvorby. Najcennejším bodom bude pre fanúšikov možnosť vypočuť si staré veci s modernou produkciou i zvukom, čím je možné získať novú perspektívu i novú chuť vrátiť sa do obdobia, kedy bola scéna iná. Pozitívnym faktom je aj účinkovanie skromnej domácej blackmetalovej elity, ktorá sa takto dobre prezentuje aj mimo hraníc regiónu.
