Keďže som nikdy nemal ambície napísať najčítanejší a „najlajkovanejší“ článok kdekoľvek, pôjdem si svoje a predstavím voľáke novinky z ukrajinských a bieloruských márnic. Keď už teda je ten death metal globálny fenomén a zvlášť ukrajinská metalová scéna nie je v dnešnej dobe žiadna treskúca exotika.
STALINO – Seven Voices
Chasníci s názvom, od ktorého by sa dal očakávať skôr nejaký len tu známy „levověrný black metal“, sa dali dokopy v roku 2009 v Donecku. Prinajmenšom basák Julik Fomenko a bubeník Alex sú však už veteránmi scény, obaja majú za sebou hranie v brutal death/grindových BREDOR, ktorí začali ešte v roku 1994 a z histórie miznú po roku 2005. Alex okrem toho hral aj u stále aktívnych ukrajinských BDM klasikov DATURA.
Na kvarteto skupinu v rokoch 2011 – 2012 doplnili gitarista Ivan Lozovskij a vokalista Motona. V tejto zostava vznikol dlhohrajúci debut „Seven Voices“, ktorý vyšiel 16. mája u moskovských Coyote Records. Skôr pekelnícky než gore obal ukrýva deväť skladieb na 33 minútach a pôsobí solídnym, skoro „deväťdesiatkovým“ dojmom, možno aj povedať, že má takú chladnú „olofssonovskú“ atmosféru.
Hudba STALINO je takisto skôr v duchu 90. rokov a prelomu milénií. Ide o mix brutálnejšieho a technického death metalu v americkom štýle. Vo viacerých momentoch počuť nejaké tie vplyvy starých DEEDS OF FLESH, a keďže jedna zo skladieb má názov „Datura“, je jasné, odkiaľ vietor fúka. Popri tom trochu „Texasu“, ale nie slam, skôr štýl bánd ako SINTURY, a veľa atmosfér a melódií, odkazujúcich na DEATH. Chuckovu družinu pripomenie nejedna gitarová vyhrávka, ale aj zvonivá basová linka.
Vokál je väčšinou hlboký growl, podfarbený občasným revom alebo zavrešťaním. Hudobne majú STALINO jasné, o čo im ide a aj sa im to darí, death metal, stavajúci na surovosti i prepracovanosti a atmosfére má v ich podaní potenciál. Nabudúce by si však mali viac postrážiť zvuk, bicie napríklad hrajú proti príliš zahuhlaným gitarám presilovku a miestami celok znie až príliš „neohobľovane“.
6/10
Metal Archives
http://vk.com/stalino_ua
SLAUGHTER BRUTE – Systematic Transmutations
Ďalším, ešte pomerne čerstvým ukrajinským mäsom sú SLAUGHTER BRUTE z Dimitrova a Donecka. Fungujú od roku 2007 a „Systematic Transmutations“ je ich druhým albumom. V zostave, ktorá ho nahrala, sú Bes (basgitara), Tamerlan (gitary), Gray (gitary, vokály) a Seraphim (bicie). Predošlé aktivity hudobníkov, toť nič svetoznámeho, bubeník hrával s melodickými blackmetalistami NOCTICULA a BALFOR, Tamerlan s gotickými heavymetalistami TOT CBET.
Netuším, ako im to išlo v predchádzajúcich kapelách, ale pre hranie death metalu sa rozhodli zjavne preto, lebo ich baví a vedia čo a ako. Nakoniec, ide o druhý dlhohrajúci album, mali na neho štyri roky, takže očakávať prinajmenšom slušnú hudbu by nemalo byť priodvážne. Však by aj bolo smutné, ak by taký vydarený obal ako je ten na „Systematic Transmutations“ skrýval nejakú zbytočnosť.
Našťastie tu za necelú polhodinku odznie desiatka skladieb kvalitne zloženého a vyprodukovaného death metalu, ktorý si prívlastok „brutal“ hádam aj zaslúži, hoci priamočiaru naklepanú surovosť kombinuje s technickými a melodickými úsekmi. Nehrá sa tu len na ortodoxné masakrovanie, ale aj na atmosféru a tým vzniká dosť zaujímavé dielo. Predstavte si newyorský nárez v štýle DEHUMANIZED či PYREXIA, strihnutý temnotou DEICIDE, a zladený s filigránskymi hrátkami DEATH a „jazzovými“ atmosférami CYNIC, dokonca aj s tým „vesmírnym“ (vokodér) efektom na hlas, ktorý na pár miestach zaznie. Podobne ako v prípade STALINO je tu inšpirácia záležitosťou skôr 90. rokov, ale povedzme si otvorene – čerpajú tie „moderné“ a „in“ bandy z niečoho novšieho?
7,5/10
Metal Archives
MySpace
www.slaughterbrute.com
EXTERMINATION DISMEMBERMENT – Serial Urbicide
Tak sa ešte z Ukrajiny presunieme na sever, do ríše kolchozníka s prehadzovačkou. Od roku 2009 tam v Minsku pôsobí združenie s názvom EXTERMINATION DISMEMBERMENT. Ono stačí sa pozrieť na logo a vy tak nejako tušíte, že sa treba nachystať na slamming brutal death. Pamätám si, že debutový album „Butcher Basement“ som mal, aj som ho počúval, aj som na ňom nič špeciálneho nezachytil, proste slamming brutal death, žáner, ktorý na kvantitu vedúcu nad kvalitou trpí tak nejako obzvlášť.
Na druhej strane, prečo nedať šancu aj novinke, predsa len, japonskí Amputated Vein Records sú spolok s vcelku slušným vkusom, veď vydali aj našincov CRANIOTOMY. A má to pekný, hoci žánru poplatný obal, názvy skladieb síce skôr gore, ale nie retard, nuž, pozrieme sa na to, čo dali dokopy Arsenij Kovaľčuk (gitary, sprievodné vokály), Valerij Kožemjako (vokály), Vihtar Kanaševič (basgitara) a Vladislav Martirosov (bicie).
Nuž, rozhodne im to nehrá zle. Samozrejme, stále ide o slamming brutal death so všetkým čo k nemu patrí – buldozérové tempá, „hojdačky“, to všetko prekladané nejakými tými náklepmi. Slovo kompromis tu nikto nepozná, jediným zákonom je na „Serial Urbicide“ extrémnosť a zverskosť. Veľkým plusom sú drvivé, hutné gitary, v ktorých si Arsenij urobil miesto aj na košatejšie vyhrávky, takže pri všetkej priamočiarosti sa tu nikto nehrá na to, že v jednoduchosti až primitívnosti je snáď nejaká krása či čo.
Hudobne to má na pomery žánru celkom slušnú šťavu, o tom, že ED uctievajú klasický DEVOURMENT, niet absolútne žiadnych pochýb, ak si dožičia nejaké tie spestrenia, tak zase len z brutálneho death metalu, tentokrát ale skôr v štýle DISGORGE. Vokály growlujú hlavne v tých najneľudskejších hĺbkach, niekedy sú však až nečakane zrozumiteľné. Celkom sa dá pochváliť aj zvuk bicích, nie že by to v guľometných kopákových pasážach nebolo občas trochu za čiarou, pokiaľ ide o prirodzenosť znenia, ale vyslovene umelá hmota sa tu neservíruje. Tu a tam intro a nejaký zvukový efekt, kedy niekomu zjavne ide o krk, to nie je zlý nápad. Horšie je to s pár pazvukovými pasážami, ktoré vyznievajú skôr ako zmrzačená gitarová stopa než ako umelecký zámer. Ale v rámci slammingu predsa len niečo, čo dokáže baviť.
7/10
