KORBEN DALLAS - Karnevalová vrana

KORBEN DALLAS - Karnevalová vrana

KORBEN DALLAS - Karnevalová vrana

KORBEN DALLAS - Karnevalová vrana

Iba nedávno vyšli v slušivej reedícii vydavateľského domu Forza všetky albumy od Deža Ursinyho. Z dnešného pohľadu je až neuveriteľné, že takáto výnimočná muzika v týchto končinách bežne vychádzala a dokonca sa aj hojne počúvala.

Veteráni našej populárnej piesne ako „slovenský John Lennon“ (©Zdena Studenková) Janko Lehotský či „uškriekaný zväzák“(©Peter Pišťanek) Jožo Ráž nasmerovali celé dianie v hudobnom priemysle od prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia do takého marazmu, že okrem nahrávky „Bezvetrie“ od Andreja Šebana by ste za posledných dvadsať rokov s veľkými problémami identifikovali ďalšie aspoň štyri takéto pomyselné nádychy čerstvého vzduchu nad inak nehybnou, zapáchajúcim bahnom potiahnutou hladinou.

KORBEN DALLAS

Je to žiaľ tak. Populárnej hudbe na Slovensku vládnu nasledovníci modusovsko-elánovského prístupu. Útoky na prvú signálnu, absencia výraznejších umeleckých ambícií, inštrumentálna a aranžérska nemohúcnosť prechádzajúca do prachobyčajnej lenivosti, texty kĺžuce často až k „láska-páska“ štandardom – všetci tí gladiátori, desmodi, nounejmisti, táslerovci spôsobili, že človek so štipkou hudobného vkusu sa dnes slovenskému „pop-rocku“ vyhýba obrovským oblúkom.

A tu zrazu blesk z jasného neba. KORBEN DALLAS. Už prvý album „Pekné cesty“ z konca roku 2011 bol veľkou nádejou vďaka podareným kúskom ako „Pochybnosti“, „Čo už“, „Pec“ či prekvapujúcej rúbanici „Biele ráno“. Novinková „Karnevalová vrana“ zachádza ešte ďalej, hlbšie pod kožu užasnutého poslucháča. Je to veľmi pestrý a zároveň, vďaka výbornej produkcii, výnimočne ucelený, kompaktný albumový počin.

KORBEN DALLAS

Šebanovská „bezveterná“ rozvážnosť a vnútorný pokoj v aranžmánoch, textárske majstrovstvo siahajúce až k štrpkovským výšinám - a to všetko postavené na poctivých inštrumentálnych základoch fanúšikov tvorby uletených pattonovských projektov.

Je vskutku zábavné čítať na našom portáli osem rokov starú recenziu na dosku „Overloaded“ od kapely APPENDIX, ktorej dve tretiny tvoria práve súčasných KORBEN DALLAS. A hneď vzápätí počúvať neutíchajúce ozveny sympatickej mladíckej nerozvážnosti v nových skladbách ako „Zlatý jeleň“, „Kamene“, „Prázdny muž“ alebo „Beh“.

Energické kúsky dokážu KORBEN DALLAS veľmi vkusne kombinovať s uvoľnenou atmosférou a momentami, keď sa menia na priam barovú kapelu, alebo len tak ľahúčko strúhajú jemné reminiscencie na beatlesácku klasiku „Let It Be“ - ako v prípade skladby „Spovede“.

KORBEN DALLAS sú veľmi sympatickou, radostnou súčasnosťou slovenskej mainstreamovej produkcie. „Karnevalová vrana“ nahrávaná výlučne na živé hudobné nástroje predstavuje trojicu Benetin, Fila a Guttler v ich najsilnejšej chvíli – svojou tvorbou dokážu osloviť prekvapujúco široké vrstvy poslucháčov bez toho, aby sa vtierali, podliezali pomyselnú latku umeleckých nárokov či remeselnej zručnosti. KORBEN DALLAS jednoducho hrajú populárnu hudbu s ľudskou tvárou. Fešáckou a uhrančivou.

 7

Rudi

Verdikt

KORBEN DALLAS hrajú populárnu hudbu s ľudskou tvárou. Fešáckou a uhrančivou.

Hodnocení

Autor
8,5 / 10
Redakce
8,8 / 10

Další informace

Stopáž: 43:17

Produkce: Juraj Benetin, Erik Horák
Studio: LVGNC Studios

www.facebook.com/korbenband

Sestava

Skladby

  1. Zlatý jeleň
  2. Bolo nebolo
  3. Kamene
  4. Spovede
  5. Tváre
  6. Beh
  7. Trofeje
  8. Prázdny muž
  9. Kosti
  10. Ruky
  11. Kvapky
  12. Pruhy
  13. Otec

Diskografie

Karnevalová vrana (2013)
Pekné cesty (2011)

Jiné pohledy

Marigold
10 / 10

Cítím, že se musík zúčastnit zdejšího národního sportu sporných desítek. Ano, uznávám, že Korben Dallas má z koncepčního hlediska své mouchy, album občas upadá do jisté nevýrazné melancholie a potřebovalo by viac Otcov aj Bolo nebolo. Ale viete čo? Jebem to! Žeru texty rozkročené mezi onomatopoickým kouzlením a hutným obrazy, které oproti prdíkům Dana Barty nikdy neupadají do samoúčelného vršení slabik. Žeru Benetinův hlas, ono spojení chlapáckého černého medvěda a hravosti Richarda Müllera. Ale hlavně žeru kompoziční princip, který se svou košatostí a proměnlivostí dovolává slovenské rockové / písničkářské historie, přitom působí ryze současně. V nejlepším momentech mě tahle Vrana pravidelně ukráká až blízko k slzám. To letos zvládla málokterá deska. Takže deset. ... [24. prosince 2013]

 

Martin
7,5 / 10

To máte tak – žijete v dezilúzii zo slovenskej hudobnej scény, ktorá postupne prešla v apatiu. Pominúc tie možnosti, o ktorých sa Rudi rozpísal na začiatku, ostáva vám ešte tuzemská alternatíva. Nemáte medzi sem spadajúcimi hudobníkmi žiadnych známych, takže bez problémov viete priznať, že to, čo by mohlo vašim osobným nastaveniam žánrovo vyhovovať, je ideovo nenápadité a exekučne hrboľaté, či totálne plytké, často až kŕčovito uctievajúce zahraničné vzory. A v podstate vám to je pri dnešných možnostiach výberu a smiešne jednoduchej dostupnosti hudby z druhého konca sveta aj jedno. Nikdy ste sa nehrali na patriota. Hovoril niekto o apatii?

A potom, keď už nad tým, že vám „do nosa prúdi vzduch“ a že ste „zastávka do neba“, nevládzete ani len unavene mávnuť rukou, sa znezrady zjavia akísi KORBEN DALLAS. Stále nič spásonosné, a predsa - ako by ste v regáli Paula Coelha a Evy Urbaníkovej objavili zastrčeného Miku Waltariho. Nejdem z Prešporákov odpadnúť, ale som rád za takto dospelú muziku, ktorá vie ponúknuť trošku viac, ako len hlboký hlas Juraja Benetina, momentálne ospevovaný v ženských časopisoch. Snáď sa tu v horizonte desiatich rokov znova stretneme pri debate nad dobrou slovenskou doskou. ... [10. prosince 2013]