V rámci rubriky „Jebeme na domácu scénu“ tohto rýchlo upadajúceho „serveru“ si posvietime na jeden comeback. Resp. comeback – severomoravskí DEFLORACE pred dvoma dekádami nevtrhli na scénu ako spolok, ktorého sa svet nemohol dočkať, takže ak ju niekedy „oficiálne“ opustili, zmienku o tom si nepamätám. Medzitým stvorili pár nahrávok, ktoré ma naozaj bavili. Pre niekoho je underground podradný hnoj – áno, zmýšľanie súčasného „metalistu“ občas zdegeneruje až takto -, u mňa ale istý čas boli Bubla a jeho družina českou death/grindovou jednotkou.

Objavil som ich v dobe prvého oficiálneho dema „Postmortal Abomination“, ktoré domáce klasické deathmetalové kruhy rozčerilo v podstate americkou brutalitou a dovtedajšie české smrtiace pojmy na čele s KRABATHOR sa ocitli v kategórii zvanej „dobré, čoby nie, ale skrátka sú už aj v Česku skupiny, ktoré death metal dokážu podať ešte extrémnejšie“. Netrvalo dlho, a brutalitu ako zákon začali presadzovať taktiež AGONY CONSCIENCE a niekoľko ďalších.

Na ďalšej nahrávke „Dreams Of A Serial Killers“ DEFLORACE k brutálnemu death metalu pridali mnoho grindcoreových prvkov, čím vznikol nielen extrémny, ale aj chytľavý, „hitový“ materiál, ktorý sa nakoniec dočkal vydania na split CD s vtedy nastupujúcou nádejou, dnes českou grindovou stálicou INGROWING. V nastúpenom žánrovom smerovaní pokračovali dva dlhohrajúce albumy „11 Murders“ a „Massacre“, pričom ten druhý brutalitu občas až príliš prekladal tanečnosťou a chorobnou srandovnosťou, ktorá sa týka viacerých skladieb a hlavne záverečnej grindovej verzie „Rolničiek“.

Potom sa DEFLORACE na dekádu štúdiovo odmlčali, aby 20. februára tohto roku zaútočili s treťou dlhohrajúcou radovkou „Suffering“. Snažil som sa radšej nič veľkého nečakať, predsa len nejaké roky ubehli, aj žáner sa kamsi vyvíja, hoci nie vždy šťastným smerom, a vôbec, budú mať „kronikári sériových vrahov“ po takom dlhom čase čo povedať?

Majú, a ešte ako. „Suffering“ je materiálom silnej zostavy, ktorá má energie na rozdávanie, vie presne čo chce hrať, a má navyše aj svojský štýl, ktorý dokáže rozvinúť a vybrúsiť tak, že v roku 2014 drví tak,  že to od pätice, mladým uchám možno pripadajúcej väčšinou ako „spolok tatkov“, až prekvapí. Partia zo severnej Moravy totiž svojim fanúšikom pripravila materiál, aký za vypočutie a vlastnenie stojí, a stojí aj za to, aby sa s ním zoznámili tí, ktorí „podzemných klasikov“ v čase ich najväčšej popularity nezastihli.

Za pol hodiny tu odznie deväť priamočiarych, brutálnych, drviacich kompozícií, v ktorých sa surový death metal klasickejšej školy mieša s úderným grind corom. DEFLORACE nikdy nepatrili medzi pomalé kapely, a tu na kvalitných klepačkách a razantných rýchlych a stredných partoch stojí celý nový album. Nahrávka disponuje mohutným, zároveň nabrúseným zvukom a pokiaľ ide o jej celkovú náladu, tanečnosť a „fóry“ z čias „Massacre“ sú v zásade preč, toto je vážna, agresívna a krutá hudba, skrátka death/grindová besnota bez ľútosti.

Napriek tomu sú tu veľmi chytľavé gitarové riffy, z ktorých príjemne preráža kovovo rinčiaca basa. Z gitarových palieb tryskajú nie prehnane zložité, ale kvalitné, funkčné sóla, a to skupina hrá žáner na sólach zas až tak nebazírujúci. Hudbu ženú dopredu bicie majstra, ktorý mi v porovnaní s niekoľkými bubeníckymi menami českého extrému pripadá príliš nedocenený. Už len kvôli jeho flexibilnosti – spoľahlivo namláti takýto death/grindový masaker rovnako, ako niečo „umeleckejšieho“, napríklad posledný album DRACO HYPNALIS či pekelnícky death jeho druhej „domoviny“ MARTYRIUM CHRISTI.

Vokál je tu spoľahlivo hlboký, brutálny, Bubla to skrátka stále má v hrdle, a nechýba pár nepríčetnejších odškriekaných liniek. Textovo je to pochopiteľne opäť hlavne (nie však výlučne) o sériových vrahoch a došlo aj na slovenského „reprezentanta“. Pre tých, ktorým táto téma pripadá „cez čiaru“ – bola by chyba brať texty napr. DEFLORACE ako poctu skutkom, za aké je adekvátnym trestom jedine ten najvyšší v tom – ktorom zákonníku. Je to skrátka téma, ktorú si vybrali, a je jej podriadený aj koncept obalu. K nemu jediná výhrada – je fakt nanič, že pod CD nie je žiadna potlač, 90. roky, kedy sa to dalo odpustiť, sú dávno preč. Ale inak veľmi dobrý album.